theodor1merricus

V mojom článku nazvanom „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť/ z 26-09-2016 som uviedol i to, že osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT, za v súčasnosti ten najvhodnejší spôsob likvidácie a uviedol som pozitíva spojené s týmto spôsobom v porovnaní so skládkovaním odpadov na skládke odpadov takej, ktorá má charakter trvalého úložiska.

V súčasnosti na internetovej stránke mestskej spoločnosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., /ďalej len OLO/ môžeme si v sekcii „Aktuality“ prečítať, že od externých zákazníkov sa z dôvodu technologickej odstávky spaľovne nebude odoberať odpad v dňoch od 27-07-2019 do 04-11-2019.

Obsahom tohto článku chcem nadviazať na štyri moje predchádzajúce články nazvané „Odstávka spaľovne OLO“ /1. až 4. časť/, uverejnené v dňoch 26-09-2016, 06-10-2016, 30-12-2017 a 29-08-2018.

V obsahu tohto článku chcem upriamiť pozornosť čitateľa na, podľa môjho názoru, vhodnosť a výhodnosť navýšenia kapacity spaľovne OLO vybudovaním tretieho kotla na spaľovanie odpadov v areáli závodu spaľovňa spoločnosti OLO, ktorým by sa navýšila celková kapacita spaľovne.

V oznámení spoločnosti OLO ma zaujala dĺžka obdobia, počas ktorého sa nebudú odpady odoberať od externých zákazníkov v porovnaní s dĺžkou obdobia počas minuloročnej jesennej technologickej odstávky a tak som kontaktoval Mgr. Humenikovú Beatu, hovorkyňu spoločnosti OLO, ktorej som položil niekoľko otázok súvisiacich s tohtoročnou jesennou odstávkou. Minulý rok na jeseň sa totiž od externých zákazníkov podľa oznámenia odpad neodoberal približne 6 týždňov a tento rok je to výrazne viac, môžete si to spočítať.

Obsahom mojej prvej otázky, ktorú som adresoval Mgr. Humenikovej, bolo, či počas tohtoročnej jesennej technologickej odstávky spaľovne OLO sa zmesové komunálne odpady budú odvážať na skládky odpadov v Zohori a Senci, ako tomu bolo v jeseni minulého roka, alebo sa budú odpady skladovať iba dočasne, ako tomu bolo v období predtým a následne budú energeticky zhodnotené? Odpoveď znela, že počas tohtoročnej jesennej technologickej odstávky spaľovne OLO sa budú odpady odvážať na skládky odpadov do Zohora a Senca.

Obsahom mojej druhej otázky, ktorú som adresoval Mgr. Humenikovej, bolo, že aké je predpokladané obdobie odstávky kotlov, to jest obdobie, počas ktorého sa nebude spaľovať? Odpoveď znela, že odstávka oboch kotlov bude prebiehať od 20-09-2019 do 09-10-2019.

Obsahom mojej tretej otázky, ktorú som adresoval Mgr. Humenikovej, bolo, že aké je predpokladané množstvo zmesového odpadu, ktoré počas odstávky kotlov bude odvezené na skládku? Odpoveď znela, že predpokladaný objem zmesového odpadu je do 5 tisíc ton.

Obsahom mojej štvrtej otázky, ktorú som adresoval Mgr. Humenikovej, bolo, že či sa považujú za externých zákazníkov, od ktorých sa nebude odoberať odpad až do novembra 2019, aj mestské firmy a organizácie, ako napríklad Dopravný podnik Bratislava /DPB/, pohrebníctvo Marianum a Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislavy /STaRZ/, to jest, či sa až do novembra nebudú odoberať odpadky napríklad zo zastávkových košov MHD /DPB/, alebo z košov v Areáli zdravia Zlaté piesky /STaRZ/? Odpoveď znela, že odpad od mestských spoločností a organizácií budú prijímať počas celej odstávky spaľovne odpadu.

Odstávka kotlov tento rok v rámci jesennej technologickej odstávky teda trvať by mala necelé tri týždne, minulý rok to bolo niečo cez tri týždne a predpokladaný objem odpadu, ktorý sa odvezie na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska sa tak, ako minulý rok, odhaduje na cca 5 tisíc ton.

Prečo si myslím, že by bolo vhodné a výhodné navýšiť celkovú kapacitu spaľovne vybudovaním tretieho kotla v spaľovni odpadov?

Po prvé si myslím, že ak odpady, ktoré kontinuálne vznikajú na území mesta, sa za obdobie technologických odstávok spaľovne neskladujú iba dočasne a následne energeticky nezhodnotia, ale sa ukladajú na skládky odpadov, ktoré majú charakter trvalého úložiska, tak nemožno hovoriť o tom, že spaľovňa má dostatočnú kapacitu, ak teda politika je taká, že chceme mať zariadenie na likvidáciu a energetické zhodnocovanie odpadov v hlavnom meste republiky také, ktoré zabezpečí likvidáciu VŠETKÝCH, po oddelení recyklovateľných zložiek energeticky zhodnotiteľných odpadov, bez nutnosti skládkovania. Naopak, myslím si, že v takom prípade treba hovoriť a písať o tom, že spaľovňa odpadov v Bratislave má NEDOSTATOČNÚ KAPACITU na spracovanie všetkých zmesových komunálnych odpadov, ktoré kontinuálne vznikli na území mesta, to jest na spádovom území, počas kalendárneho roka.

Po druhé si myslím, ako som už uviedol i v predchádzajúcich článkoch, že je to škoda, ak sa odpady odložia na trvalé úložisko /skládku odpadov/ a to z viacerých dôvodov. Jednak preto, že takto odložené odpady sa už energeticky nezhodnotia v procese výroby elektrickej energie na turbogenerátore v spaľovni, čiže zjednodušene napísané, zahrabeme si alternatívne palivo niekde do zeme, ktorého energetickým zhodnotením by sme ušetrili i konvenčné fosílne palivá pri výrobe elektrickej energie, po ktorej stále je nejaký dopyt. Jednak preto, lebo takto odložené odpady predstavujú do budúcnosti potenciálnu ekologickú záťaž, čiže čosi, čo prenechávame na riešenie budúcim generáciám obyvateľstva a čo nemuselo byť. Jednak preto, lebo takto odložené odpady obsahujú i kovy, ktoré sa v rámci procesu energetického zhodnocovania odpadov ešte separujú zo škváry a následne odovzdávajú na recykláciu, ktoré teda zostanú tiež nevyužité pre spoločnosť, ako aj škvára, ktorá by spálením vznikla a mohla by sa využiť v stavebníctve, čím by sa tiež ušetrili konvenčné zdroje materiálov podobných vlastností. Jednak preto, že takto odložené odpady skracujú životnosť skládok odpadov, v tomto prípade skládok v Zohori a Senci, ktorých kapacita, alebo týmto odpadom redukovaná časť kapacity, mohla byť využitá na skladovanie niečoho, čo sa už nedá využiť materiálovo, alebo energeticky. Ja osobne si ani neviem predstaviť tých 5 tisíc ton odpadkov v celku, alebo cca 10 tisíc ton spolu z jarnej a jesennej odstávky v roku, ale zrejme je to poriadna hromada, na ktorej uloženie sa musela na danej skládke vybudovať nejaká kazeta v zmysle predpisov, čo si tiež žiada určité náklady, kazeta, ktorá sa iba počas jednej technologickej odstávky spaľovne za súčasného stavu vecí zahltí tými cca 5 tisíc tonami zmesových odpadov a do ktorej sa avšak mohlo uložiť niečo iné, čo sa už nijako využiť nedá, kazeta, ktorá zároveň teoreticky mohla vydržať, teda byť v stave použiteľnosti, i dlhšie obdobie, než bude reálne, ak bude zahltená týmto zmesovým odpadom.

Po tretie si myslím, že v spojitosti s nadobúdaním účinnosti právnych predpisov, ktoré majú upravovať postupné znižovanie množstva energeticky zhodnotiteľných odpadov ukladaných na skládky, treba vybudovaním tretieho kotla navýšiť kapacitu spaľovne preto, aby sme tak v neďalekej budúcnosti, kedy už bude pravdepodobne zakázané odpad skládkovať, mohli zabezpečiť likvidáciu a energetické zhodnotenie zmesových odpadov nielen z územia hlavného mesta republiky, ale teoreticky i z územia celého samosprávneho kraja, v súlade s právnymi predpismi, čomu sa trochu viac venujem v štvrtej časti série článkov o odstávke spaľovne OLO.

Po štvrté si myslím, že navýšením kapacity spaľovne by sa mohlo zabezpečiť i energetické zhodnocovanie biomasy vznikajúcej na území mesta, čo by bola alternatíva k súčasnému systému zberu a zhodnocovania biomasy z rodinných domčekov a zberných dvorov kompostovaním, teda alternatíva k systému, ktorý sa mne osobne nepáči. A nepáči sa mi preto, lebo si myslím, že biomasa ako odpad vznikajúci v mestskom prostredí /miera kontaminantov vo vzťahu k triediacej disciplíne obyvateľstva/ a špeciálne v Bratislave, ktorá nemá vlastnú kompostáreň, by mala byť prednostne energeticky zhodnocovaná v procese výroby elektrickej energie, čiže by mala byť uprednostnená v rovine využitia ako palivo, nie ako zdroj kompostu, čiže hnojiva pre rastlinstvo. Totiž v súčasnosti na území Bratislavy občania z rodinných domov, ak nechcú vlastný kompostér, tak majú možnosť obdržať hnedú nádobu, do ktorej môžu vkladať odpad zo zelene zo záhrady, prípadne odpad z kuchyne neživočíšneho pôvodu. Táto hmota sa potom preváža podľa informácií dostupných na internete do kompostárne v Svätom Juri, kde sa spracováva na kompost. Vo výročnej správe spoločnosti OLO za rok 2018 sa na strane 29 v časti „Nakladanie s odpadom“ uvádza, že spoločnosť v roku 2018 vyzbierala spolu so zberným dvorom 6 506,09 ton biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad a zelene. Myslím, že ak by sa tých cca 6 a pol tisíc ton biomasy energeticky zhodnotilo v spaľovni, tak by sa v súčasných podmienkach, aké sú, ušetrili pohonné hmoty potrebné na dopravu vozidlami do kompostárne v Svätom Juri, čiže v susednom meste. Z biomasy by sa vyrobila elektrická energia, kým v súčasnosti sa naopak spotrebúva energia z fosílnych zdrojov potrebných na dopravu biomasy do kompostárne nachádzajúcej sa v susednom meste. Emisie uhlíka viazaného v CO2 zo spálenia tejto biomasy by z hľadiska uhlíkovej bilancie boli v rámci prebiehajúceho kolobehu uhlíka. Spoločnosť OLO by nemusela platiť poplatky za zhodnotenie tejto biomasy spoločnosti prevádzkujúcej kompostáreň, ani vynakladať prostriedky na hnedé nádoby určené na biologicky rozložiteľné odpady, pretože by biomasu mohli občania vkladať do nádob na zmesové komunálne odpady. Niekto by mohol poukázať na problém prítomnosti vody v biomase vo vzťahu k efektivite energetického využitia tejto hmoty, k čomu by sa mali vyjadriť odborníci, ale myslím, že tento problém sa eliminuje procesom homogenizácie odpadov v zásobníku odpadov v spaľovni, to jest, zjednodušene napísané, ak niekto vyšvacne do kontajnera zo skladu, alebo z role 100 kg pokazených melónov, alebo halloweenskych tekvíc, čo je tá vodnatejšia biomasa, tak určite to nebudú hádzať pracovníci do kotla samostatne, ale sa to zmieša s ostatným odpadom v rámci homogenizácie a stohovania v bunkri odpadov s cieľom zabezpečiť optimálnu výhrevnosť paliva. Avšak biomasa to nie je len vodnaté ovocie, ale vo väčších objemoch v odpade prítomná asi skôr hmota ako napríklad pokosená tráva, lístie zo stromov, konáre a burina a myslím, že táto hmota by mohla byť energeticky zhodnocovaná v spaľovni bez ťažkostí.

Toto sú teda dôvody, pre ktoré podľa mňa mala by sa navýšiť kapacita spaľovne OLO ako zariadenia na energetické využitie odpadov vybudovaním tretieho spaľovacieho kotla.

Myslím si tiež, že ak by sa zámer vybudovať tretí kotol i začal reálne riešiť, avšak také vybudovanie je časovo náročné a mohlo by trvať i roky spolu s posudzovaním kompetentnými orgánmi, malo by sa vybudovať i dočasné skladisko na odpady, kde by sa do času sprevádzkovania tretieho kotla odkladal odpad, ktorý sa v súčasnosti odváža na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska, ktorý by sa za súčasného stavu, kedy máme iba dva kotle, mohol teoreticky, po skončení odstávok, energeticky postupne zhodnotiť. Mám na mysli pochopiteľne také dočasné skladisko, ktoré by bolo vybudované podľa technických noriem a nebolo tak možné niekým napadnúť postup dočasného skladovania ako taký, ktorý nie je v súlade s predpismi.