theodor1merricus

V mojom článku nazvanom „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť/ z 26-09-2016 som uviedol i to, že osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT, za v súčasnosti ten najvhodnejší spôsob likvidácie a uviedol som pozitíva spojené s týmto spôsobom likvidácie v porovnaní so skládkovaním odpadov na skládke odpadov takej, ktorá má charakter trvalého úložiska.

Obsahom tohto článku nadväzujem na šesť mojich predchádzajúcich článkov nazvaných „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť až 6. časť/, ktoré boli uverejnené v dňoch 26-09-2016, 06-10-2016, 30-12-2017, 29-08-2018, 07-08-2019 a 06-02-2020, na čo upriamujem pozornosť váženého čitateľa preto, aby si mohol utvoriť čo najkomplexnejší obrázok o popisovanej problematike vo vzťahu k tomu, ako ju vidím ja a dať si do kontextu obsah, ktorý uvediem v dnešnom, siedmom pokračovaní série článkov o odstávke spaľovne OLO.

V predchádzajúcom, v poradí šiestom pokračovaní série článkov o odstávke spaľovne OLO, upriamil som pozornosť čítajúcej verejnosti na prípad dočasného skladovania odpadov v areáli pri Lieskovskej ceste na území mestskej časti Podunajské Biskupice, to vo vzťahu k podľa môjho názoru vhodnosti a výhodnosti prípadného navýšenia celkovej kapacity spaľovne OLO ako zariadenia na energetické využitie odpadov, ktoré by bolo možné dosiahnuť vybudovaním, resp. inštaláciou a sprevádzkovaním tretieho spaľovacieho kotla a pridružených zariadení. V spojitosti s týmto dočasným uskladnením vznikli určité otázky i v povedomí verejnosti, ako sa môžeme dozvedieť z archívov masovokomunikačných prostriedkov.

V obsahu dnešného článku chcem zaznamenať odpovede Ing. Golejovej, asistentky predstavenstva spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. /ďalej len OLO/, na moje otázky, ktoré som odoslal 30-01-2020 a stručne vyhodnotiť postup vzťahujúci sa na riešenie súčasného stavu súvisiaceho s prítomnosťou určitého množstva ešte nezlikvidovaných odpadov, ktoré sa majú nachádzať v areáli pri Lieskovskej ceste.

Moje otázky číslo 1 a číslo 2 zneli: „Jednalo sa v tejto dohode /v spojitosti s vypovedanou zmluvou z 20-12-2016/ o odpady, ktorých limity vo vzťahu k zamýšľanej termickej likvidácii v spaľovni boli stanovené v bodoch 2.2 a/ a 2.2 b/, také, ktoré mali pochádzať od Bratislavskej recyklačnej z jej podnikateľskej činnosti, alebo sa jednalo špeciálne o odpady, ktoré mali byť privezené do areálu Bratislavskej recyklačnej spoločnosťou OLO na dočasné skladovanie z obdobia odstávok spaľovne, ktoré mala spoločnosť OLO neskôr prevziať späť na termickú likvidáciu v spaľovni? /súvisí s otázkou číslo 5/“ a „Aké bolo skutočné množstvo odpadov prevzatých spoločnosťou OLO od Bratislavskej recyklačnej na termickú likvidáciu v spaľovni za obdobie od 01-06-2019 do 31-12-2019, ktorých limit bol stanovený v bode 2.2 a/ uvedenej dohody?“.

Odpoveď na tieto otázky znela: „Ide o odpad vznikajúci z podnikateľskej činnosti Bratislavskej recyklačnej, konkrétne o odpad 19 12 12. Spoločnosť OLO splnila záväzok vyplývajúci zo zmluvy na rok 2019.“.

Moje otázky číslo 4 a číslo 5 zneli: „Akým spôsobom mohlo dôjsť, alebo došlo k tomu, že tento odpad v objeme viac ako 7 tisíc ton bol ponechaný na mieste dočasného uskladnenia až do začiatku roku 2020, to jest, nebol po ukončení odstávky spaľovne prevezený do spaľovne? Lebo každoročne sa predsa podáva Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním.“ a „/Táto otázka súvisí s otázkou číslo 1/ V prípade, že odpad /7.352,09 ton/, ktorého prevoz a likvidácia je predmetom Zmluvy z 20-01-2020, nie je odpadom, prípadne jeho časťou /spolu 9.100 ton/, ktorého prevoz a likvidácia je upravená v Dohode z 02-09-2019, možno teda po sčítaní množstiev predpokladať, že za obdobie od 01. júna 2019 do 31. decembra 2020, resp. do 30. júna 2021 by celkovo malo byť z areálu pri Lieskovskej ceste prevezených do spaľovne OLO spolu až 16.452,09 /šestnásťtisíc štyristopäťdesiatdva/ ton odpadu?“.

Odpoveď na tieto otázky znela: „Rozhodnutím bývalého vedenia sa prerušila spolupráca s Vassal EKO, dnes Bratislavská recyklačná, v roku 2018, keď mal byť odpad v množstve 7352,09 t privezený do OLO. Na OÚŽP bolo podané opravné ohlásenie, v ktorom je toto množstvo uvedené. Množstvo odpadu, ktoré bude prevezené do spaľovne /dnes už ZEVO/ OLO z areálu pri Lieskovskej ceste je spolu 7352,09 + 9100, čiže 16.452,09 ton za obdobie od 01. júna 2019 do 31. decembra 2020, resp. do 30. júna 2021.“.

Z odpovedí Ing. Golejovej sa teda dozvedáme aj to, že z celkového množstva 16.452 ton odpadu, ktorý sa mal nachádzať v areáli pri Lieskovskej ceste, bolo už na energetické zhodnotenie v ZEVO OLO do konca roka 2019 premiestnených 2.200 ton /splnenie záväzku zo strany OLO/, kde podľa všetkého v tomto období išlo o odpad z podnikateľskej činnosti Bratislavskej recyklačnej, kód 19 12 12, čiže zrejme odpad vznikajúci z dotrieďovania separovane zbieraných materiálov určených na recykláciu. /Viď príloha číslo 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 365/2015 Z. z. v znení neskoršej vyhlášky/. Tu by som ešte podotkol, že by sme sa asi mali zamyslieť nad disciplínou obyvateľstva, ktoré sa podieľa na separovanom zbere odpadu určeného na recykláciu, bolo by myslím zaujímavé to množstvo 9.100 ton porovnať s množstvom pracovníkmi vytriedaného „čistého“ materiálu, ako sú napríklad plasty a papier, ktorý ide na ďalšie spracovanie, lebo podľa všetkého, aspoň ja to tak chápem, tých 9.100 ton vlastne by mali predstavovať nečistoty nachádzajúce sa v separovanom odpade, ktoré tam nepatria. Ak teda celé to množstvo pochádza z dotrieďovania odpadov určených na recykláciu. Možno to zahŕňa i materiál z iného mechanického spracovania.

Ďalej z odpovedí Ing. Golejovej dozvedáme sa aj to, že v období od 01-01-2020 do 31-12-2020, resp. do 30-06-2021, mal by aj zvyšný materiál, čiže 14.252 ton odpadu, byť prevezený z areálu pri Lieskovskej ceste na energetické zhodnotenie do ZEVO OLO. Myslím, že to je pozitívna informácia. Ak sa podarí premiestniť do spaľovne aj tento zvyšný materiál, ktorý by mal pozostávať z 19 12 12 a z 20 03 01 /dočasne skladovaný zmesový odpad/, tak si myslím, že aj opticky by sa mal zlepšiť vzhľad, resp. stav prostredia pri Lieskovskej ceste, ktorý, aspoň podľa medializovaných informácií, pútal pozornosť mnohých občanov a vyvolával v nich záujem o dianie v tejto lokalite, mňa nevynímajúc.

Čo dodať na záver? Myslím, že je rozumné a správne, ak sa našla vôľa riešiť a vyriešiť stav, aký vznikol v minulosti, avšak treba sa pozerať i do budúcnosti. Už niekoľko rokov si totiž zastávam svoj názor, že ak je potrebné časť zmesového odpadu kontinuálne vznikajúceho na spádovom území v období plánovaných technologických odstávok spaľovne odkladať na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska a zároveň politický záujem je, likvidovať a súčasne zhodnotiť všetky po oddelení recyklovateľných zložiek energeticky zhodnotiteľné a na energetické zhodnotenie určené odpady z vymedzeného spádového územia v danom období, tak v takom prípade spaľovňa OLO nemá dostatočnú kapacitu a teda mali by sa kompetentní podľa mňa zaoberať myšlienkou vhodnosti a výhodnosti navýšenia celkovej kapacity ZEVO OLO preto, aby niekedy v budúcnosti, po realizácii takejto myšlienky, sme mohli konštatovať, že hlavné mesto Slovenskej republiky zabezpečuje k životnému prostrediu šetrnú likvidáciu všetkých energeticky zhodnotiteľných a na energetické zhodnotenie určených odpadov, ktoré vznikli v danom čase na spádovom území.

Michal Pekník