theodor1merricus

Včera som vyhľadával na internete informáciu o kapacite bunkra odpadov v spaľovni OLO, ktorú som potreboval pre pripravovaný článok „O činnosti odpady odstraňujúceho obyvateľstva 2. časť“, v ktorého obsahu zameral som sa na niektoré zaujímavosti v činnosti občanov zbavujúcich sa biologicky rozložiteľných odpadov vo vzťahu k súčasnému systému nakladania s BRO na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. V čase skôr ale bude uverejnený tento článok, pretože pri vyhľadávaní vyššie uvedenej informácie som narazil na článok pána Rastislava Kruľa z 28-12-2017 v blogu Denníka N pod názvom „Špinavé Vianoce a veľa odfúkaného odpadu v roku 2018“, na ktorého obsah by som chcel v dnešnom článku reagovať.

Článok pána Kruľa si môžete prečítať na tejto adrese:

https://dennikn.sk/blog/spinave-vianoce-a-vela-odfuknuteho-odpadu-v-roku-2018/

V obsahu svojho článku autor sa venuje súčasnému neutešenému stavu priestranstva v okolí Lieskovskej cesty v mestskej časti Bratislava- Podunajské Biskupice a pomerne podrobne popisuje aktivity smerujúce k riešeniu vzniknutej situácie v minulosti, priestranstva, na ktorom môžeme v k jeho článku pripojenej obrazovej dokumentácii pozorovať množstvo odpadkov, prevažne takého charakteru, ktorý možno popísať ako materiály plastové, ľahko vzdušnými prúdmi unášateľné.

Podľa autora článku sa odpadky dostávajú do okolitého prostredia z areálu Recyklačného a zberného dvora firmy Vassal EKO, s.r.o., nakoľko v okolí tejto prevádzky je koncentrované najväčšie množstvo odpadkov. Zrejme to tak je, pokiaľ v blízkom okolí sa nenachádza i iná prevádzka, v rámci ktorej činnosti by sa mohli dostávať do prostredia materiály, aké sú zachytené v obrazovej dokumentácii autora článku.

Mňa v obsahu tohto článku zaujali najmä dve veci. Po prvé samotné znečistenie životného prostredia v oblasti zachytené autorom článku na obrazovej dokumentácii z 26-12-2017 a po druhé tvrdenie autora v obsahu jeho článku, v ktorom uvádza i toto: „Osobne mám z niekoľkých vlastných obhliadok prevádzky pocit, že odstávka bratislavskej spaľovne trvá 365 dní v roku, keďže do prevádzky prúdia pravidelne desiatky nákladných áut spoločnosti OLO.“… „Desiatky prichádzajúcich áut spoločnosti OLO na skládku cez druhý sviatok vianočný /26.12.2017/.“.

Reagovať teda chcem na tieto dve veci, ktoré ma v článku zaujali najviac. Skôr, ako tak urobím, chcem ale upriamiť pozornosť čitateľa, aby si mohol dať niektoré skutočnosti do súvislostí, na moje články publikované pod názvami „Odstávka spaľovne OLO“ a „Odstávka spaľovne OLO 2. časť“ v dňoch 26-09-2016 a 06-10-2016. V druhej časti som pozitívne hodnotil, že spoločnosť OLO v období pravidelných technologických odstávok spaľovne už kontinuálne vznikajúce odpady neodváža na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska, ale tieto skladuje dočasne a následne po ukončení odstávky energeticky zhodnotí. Kde tieto odpady dočasne skladuje, tomu som sa v článku nevenoval. Prostredníctvom internetu môžeme zistiť, že spoločnosť OLO v období pravidelných technologických odstávok spaľovne zmesové komunálne odpady dočasne skladovala v priestoroch prevádzky recyklačného dvora firmy Vassal EKO. Na internetovej stránke spoločnosti OLO v sekcii „Zverejňovanie informácií- Faktúry“ si môžeme prečítať údaj o fakturovanej čiastke bez DPH firmou Vassal EKO, s.r.o. v sume 103 956,48 Eur v predmete dodávky „Uskladnenie KO 10/17“. Predpokladám, že toto uskladnenie sa vzťahuje na komunálne odpady pochopiteľne kontinuálne vznikajúce na území Bratislavy v období jesennej technologickej odstávky spaľovne, ktorá podľa informácie na internetovej stránke spoločnosti OLO uverejnenej v sekcii „Aktuality“ bola uskutočnená v termíne od 15-08-2017 do 30-10-2017, ako si čitateľ môže prečítať i na pripojených odkazoch:

https://www.olo.sk/o-nas/zverejnovanie-informacii/faktury-2017/

https://www.olo.sk/odstavka-spalovne-odpadu-2/

A teraz reakcia na obsah článku pána Kruľa v tých dvoch rovinách, ktoré zaujali ma najviac.

Ako som vo svojom článku v roku 2016 písal, za čím si stojím, hodnotím pozitívne snahu spoločnosti OLO hľadať riešenia, ekologické riešenia také, ktoré umožnia zlikvidovať a energeticky zhodnotiť i tie komunálne odpady, ktoré vznikajú počas pravidelných technologických odstávok mestskej spaľovne OLO, ktoré v čase odstávok nie je možné energeticky zhodnocovať, pretože nie je v súčasnosti na to kapacita v čase odstávky, nakoľko spaľovňa má už iba dva kotle, tretí bol demontovaný po ukončení rekonštrukcie spaľovne v roku 2002 a doposiaľ nebol nahradený, nakoľko druhá etapa rekonštrukcie spaľovne, ktorá mala zahŕňať v minulosti v rámci tohto zámeru i inštaláciu tretieho nového kotla, sa doposiaľ nerealizovala. Spoločnosť OLO zvolila po určitom období ukladania odpadov počas odstávok spaľovne na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska takú novú stratégiu, že počas odstávky kotlov spaľovne zhromažďovali odpady na dočasnom úložisku a po znovuuvedení kotlov do prevádzky potom presunuli odpad z dočasného úložiska do zásobníka odpadov, tzv. bunkra, odkiaľ už v rámci prevádzky sa pekne dostal do kotlov, kde bol energeticky zhodnotený. Čo som napísal, vychádza mi z informácií dostupných na internete. Zdá sa ale, že problém, na ktorý poukazuje i pán Kruľ vo svojom článku, spočíva v spôsobe dočasného skladovania zmesových komunálnych odpadov v období odstávok spaľovne a dôsledkoch spôsobu dočasného skladovania týchto odpadov. Zdá sa, že odpady boli skladované na takom mieste a takým spôsobom, že mohlo dochádzať k ich úniku mimo vymedzené teritorium pôsobením prírodných síl, konkrétne vetra a dá sa uvažovať aj nad tým, či pôsobením prírodných síl, dažďa, nebolo možné aj riziko priesaku látok, výluhov z odpadu do pôdy, k tomu sa ale nevieme momentálne vyjadriť, keďže nepoznáme bližšie parametre dočasného úložiska. Keď mám byť úprimný, tak ja som si miesto dočasného preskladovania odpadov predstavoval ako zastrešenú halu so stenami a betónovou podlahou odkanalizovanou do nejakej záchytnej nádrže… .

Na obrazovej dokumentácii autora článku, na ktorý tu reagujem, môžeme pozorovať množstvo v teréne zrejme vetrom rozfúkaných odpadkov prevažne plastových. Je to nepekný obraz, ktorý má i určité psychologické účinky minimálne na mňa vo vzťahu k môjmu životnému štýlu. Prečo? Lebo my, naša rodina, sme žili a žijeme v rámci určitej predstavy o európskej kultúrnosti, vzťahujúcej sa na stav prostredia, čistotu a estetičnosť. Jednoducho máme za to, že jednou z vlastností kultúrneho Európana má byť vzťah k svojmu životnému prostrediu taký, ktorý zahŕňa i záujem o toto prostredie a aktívne podieľanie sa na jeho vytváraní a prípadne korekcii defektov v ňom vznikajúcich pôsobením cudzorodých elementov. Veľmi zjednodušene napísané, tu nie sme v cigánskej osade, alebo tam niekde… . Toto je Európa. A vonkajším prejavom našej kultúrnosti, aspoň v mojich predstavách, má byť i stav prostredia, ktoré si sami vytvárame v rámci interakcie s ním. A vnútorným prejavom našej kultúrnosti v tejto rovine má byť tendencia k čistote, poriadku, určitej estetičnosti a záujmu o stav vecí, čiže opak toho, čo môžeme pozorovať u istých eugenicky popísateľných jednotlivcov a zoskupení…, ako je nezáujem, špinavosť, anarchizoidné, rozkladné a animálne prejavy a podobne. To jest v praxi napríklad idem ráno do práce, pri vchode do domu sa povaľuje sáčok, tak ho zdvihnem a zanesiem do koša. A potom obrázky, ktoré publikoval autor článku, majú negatívny účinok v psychologickej rovine taký, že nejakým spôsobom dbám o svoje prostredie, zanesiem aj ten jeden sáčok do koša a potom zistím, že je to možno jeden z tisícov, ktorý si v našej mestskej časti poletuje po roli, lebo unikol z teritoria, v ktorom bol asi nesprávne uskladnený. Toľko k prvej veci, ktorá ma zaujala v obsahu článku.

Druhá vec, ako som už vyššie uviedol, ktorá ma zaujala, je, čo autor článku uvádza, že „z viacerých vlastných obhliadok prevádzky má pocit, že odstávka bratislavskej spaľovne trvá 365 dní v roku, keďže do prevádzky prúdia pravidelne desiatky nákladných áut spoločnosti OLO“. K článku aj pripojil obrazovú dokumentáciu označenú dátumom 26-12-2017, na obrázkoch môžeme vidieť smetiarske vozidlá. Tu mi napadajú dve možnosti. Buď vozy OLO vozia aj v súčasnosti do priestorov prevádzky na Lieskovskej ceste odpad, alebo je to opačne, tak, že v súčasnosti ešte stále nakladajú a odvážajú z dočasnej skládky odpad do spaľovne, ktorý bol na tej skládke nahromadený počas jesennej technologickej odstávky spaľovne. Ktorá možnosť je reálna? Nevieme. Túto tázku by mohla zodpovedať hovorkyňa spoločnosti OLO.

Každopádne si myslím, že pre Bratislavu by bolo najlepšie zrealizovať pôvodne uvažovanú druhú etapu rekonštrukcie spaľovne OLO, ktorá by spočívala v inštalácii tretieho kotla i pridružených zariadení /ďalší turbogenerátor…/, pretože by sa tým vyriešil nielen problém s dočasným skladovaním odpadov, ale vytvorila by sa i kapacita pre prípadný zvoz odpadu do spaľovne z ostatných obcí Bratislavského samosprávneho kraja, čím by sa eliminoval i nárast skládok odpadov charakteru trvalého úložiska v kraji. Pre porovnanie viď napríklad systém zvozu odpadov v Jihomoravském kraji do spaľovne v Brne.

V budúcom článku venovať sa budem tomu, o čom píšem v úvode.