Od júna špekulujem, že napíšem niečo o mojich postrehoch z nočného života gay komunity v Bratislave, na ktorú som zameral tento rok zvýšene svoju pozornosť, ale toto si žiada ešte určitý čas na prípravu a ďalší zber poznatkov, hlavne z terénu a tak dnes budem písať o inom.
Dnes venovať sa budem mojim tohtoročným postrehom z prírodného kúpaliska- Areálu zdravia Zlaté piesky v Bratislave. Každý máme nejaké postrehy z určitého miesta, ktoré navštevujeme a to najmä z takých rovín, ktoré si všímame vo zvýšenej miere tá ktorá osoba. Mám na mysli napríklad poriadok, alebo stav zelene, niekto si všíma zvýšene ľudí, vtáky a podobne. Bude teda tento článok o rôznych drobnostiach, mojich postrehoch, dá sa napísať, že také oddychové čítanie pre zaujímavosť a pobavenie.
Areál zdravia Zlaté piesky je v správe mestskej organizácie STaRZ /Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy/, ktorá vznikla v roku 1979, vtedy pochopiteľne ešte ako organizácia hlavného mesta SSR.
Tohtoročné leto navštevujem Zlaté piesky pomerne často, dva až trikrát týždenne a spravidla idem na celý deň. Pri tejto frekvencii a dĺžke pobytu sa dá všeličo postrehnúť, aj v spojitosti s tým, že spravidla sa pohybujem pri každej návšteve v tých istých lokalitách na území tohto areálu, teda navštívim určité bufety, poprechádzam sa po určitej trase a kúpať sa idem na určitých miestach.
Dostupnosť areálu je prostriedkami mestskej a prímestskej dopravy myslím dobrá. Ja napríklad keď idem z baráku z Dolných Honov, tak nastúpim na autobus 65, ktorý má zastávku aj na Zlatých. Takže z Dolných som za približne 25 minút na Zlatých. Ak idem z roboty, tak sa dá ísť buď autobusom Slovaklines z Prievozskej /aj na električenku/, alebo sa odveziem trolejbusom na Trnavské mýto a odtiaľ električkou. K tej doprave na Zlaté mám tiež jeden postreh, jednu srandu. Totiž jedno ráno som šiel z Dolných Honov na Zlaté a vtedy búrali nadchody na Kazanskej, čiže som šiel z náhradnej zastávky na Dvojkrížnej ulici, kde som prišiel 20 minút pred odchodom 65- ky, tak som sa previezol najprv vtedajším busom X71 k Cintorínu Vrakuňa a až tam som nastúpil na bus 65. A teraz ako som nastúpil pri cinťáku na bus, pozerám na rozloženie cestujúcich, ku ktorému došlo na tom krátkom úseku z Čiližskej k cintorínu. Totiž všetky sedadlá obsadené, ale akým spôsobom. Polovica sedadiel obsadená ženami, druhá polovica sedadiel obsadená ich kabelkami a chlapi stáli. Ale každé dvojsedadlo takto. Prišlo mi to aj smiešne. Kuknem a baba- kabelka. Za ňou baba- kabelka. Za ňou stará bába- veľká kabela. A tak ďalej, hehe.
Vstupné do areálu je tento rok 4 Eurá, k lístku dostanete aj obrazový kód, ktorý priložíte k scaneru a vpustí Vás to do areálu cez turniket.
V tomto horúcom počasí sa mi páči, že keď ráno prídete, tak sú chodníky postriekané vodou, čo zlepšuje atmosféru. Taktiež som spokojný s čistotou verejných priestranstiev v areáli, ráno pracovníci pozbierajú pripravené plastové vrecia s odpadkami od košov a bufetov a odvezú ich na vlečke ťahanej malým traktorom. V priebehu dňa možno vidieť tiež, pravdepodobne brigádnikov, ako zbierajú drobné smietky z terénu, ktoré buď privial vietor, alebo odpadli od pazúrov niektorým spoluobčanom, ktorí stále nepochopili, že na odpadky sú koše a nehádžeme to na zem. Aj verejné záchody v areáli sú v hygienicky dobrom stave. Čo by som v rovine čistoty a poriadku vylepšil, je častejšie zametanie, resp. vysávanie ciest a chodníkov od navláčených kamienkov a piesku, ktoré aspoň mne každú chvíľu vliezajú do šlapiek. Videl som napríklad pri tých záchodoch, ako je Dráčik, že nejaký pán s tým tzv. fukárom tie nečistoty z cesty odfúkol ku kraju komunikácie, ale myslím malo by sa to aj vysávať, alebo zametať a do koša to dať, lebo to inak ľudia a vietor zasa rozvláčia a je to tam, kde to bolo a pri dažďoch sa aj zbytočne s týmto materiálom zaťažuje stoková sieť.
V areáli sú aj bungalovy, kde sú ubytovaní dovolenkári, mám dojem, že dominovali návštevníci z Českej republiky, ale pravdaže aj iní, napríklad jedno ráno, ako sme sedeli s bratom v bufete a ľudia tam prišli raňajkovať, alebo desiatovať praženicu, tak nás oslovila aj jedna po poľsky hovoriaca pani, ktorá obdivovala po zábradlí sa prechádzajúceho sršňa a upriamila na neho našu pozornosť a pri ďalšom stole zasa po anglicky hovoriaci pár sa nachádzal. Jedno ráno, ale to bolo ešte okolo siedmej, sa tam kúpali aj dvaja černosi, teraz neviem, či „na adama“, alebo pri ich prezliekaní sme šli okolo, ale ktorí ich mali s prepáčením ako hadice od vysávača. Nie, že by sme ich nejak očumovali, ale to sa jednoducho nedalo prehliadnuť. Hehe. Takže aj rôzne národnosti stretnete na Zlatých.
V bufete Na pláži ma zaujala jedna vec. Totiž vždy v ten deň, keď tam prídem, tak tam aspoň raz stretnem pri stole sediacu jednu babičku v plavkách pri kávičke, alebo kofole, pripomína mi tú Cecilku z filmu „Slunce, seno…“. Iba raz som ju stretol už pri ceste v buse 65. Tak taká zaujímavosť, že stretnete niekoho rovnakého na určitom mieste v náhodných časoch. Evidentne sa aj bábi páči na Zlatých ako mne a navštevuje toto miesto častejšie.
Čo sa bezpečnosti týka, tak v tejto rovine musím napísať, že tento rok som tam nestretol ani raz nejakých grázlov, alebo parazitov, ktorí by robili neporiadok, alebo obťažovali svojim správaním ostatných ľudí, alebo sa tam bili a podobne. Lebo boli časy, že som napríklad nechal si na uteráku na brehu veci a šiel sa kúpať a už som iba videl z vody morgoša, ako sa zakráda pomaličky k môjmu uteráku a číha na prípadných svedkov, čo iste uznáte, nepridá na pohode. Alebo to už bežné morgošské otravné „Nemáš cigaretu?“ Tak tento rok takéto sa mi nestalo. Neviem, ako je to na tej neplatenej strane, lebo ja vždy idem z tej platenej strany.
Niekedy v prvej polovici augusta som sa cez týždeň ráno tam vybral aj s kamoškou. Monika mala dovolenku, ja som bol po nočnej službe, tak som ju ráno v Prievoze vyzdvihol a šli sme. Po príchode do areálu sme sa pochopiteľne šli najprv osviežiť do bufetu na „rannú kávičku“ a len sme sadli k stolu, invázia ôs. Ešte dva dni predtým osy neboli a odrazu množstvo. A čo bolo zaujímavé, šlo to po Monike, ktorá tak miesto toho, aby sedela na lavici a vychutnávala si pivo, tak pobehovala okolo a zbavovala sa ôs, fajčili sme a fúkali na tie potvory dym, nepomáhalo. Neviem, čím mohla tie potvory tak priťahovať, ale vystriedali sme cez deň viacero bufetov a všade to šlo prevažne po nej. Do večera som v ten deň zlikvidoval osem ôs. Našťastie nás to nepoštípalo.
Jedno ráno som šiel po chodníčku od hlavného vchodu a pri jednom bungalove som sa zastavil, aby som z šlapajzov vytriasol kamienky a zrazu z toho domčeka hrozné zvuky. Nejaký chlap tam vracal, ale strašne a hlučne. Tak mi napadlo, že ak to mal z chlastu, tak myslím, že mali by sme myslieť na to, že piť alkohol treba s mierou. V to isté ráno, keď som stál v rade na vstupenku, tak pred mnou boli takí dvaja tlstí morgoši, ale spôsoby žiadne. Pozdraviť to slečnu predávajúcu lístky nevedelo, potom sa to na ňu ocapovalo, lebo im vadila cena vstupenky, potom na ňu ešte niečo od turniketu vrčali. Jednoducho chrapúni s batériou ľudských práv rozsievajúci čosi negatívne zo seba „na všetky strany“. Tak ja schválne nahlas, ešte než sa olaši preškriabali s tými tlstými zadkami cez turniket: „Dobré ráno slečna Vám prajem, pekne Vás poprosím jednu dospelácku vstupenku“. Aby blbečkovia mali návod, ako sa správať v ľudskej spoločnosti, keď už máme všetci rovnaké práva v tomto systéme bez ohľadu na reálnu kvalitu existencie jednotlivcov eugenicky nejakým spôsobom popísateľnú.
Čo sa stravy týka, tak v rámci celodenného pobytu v areáli vystriedam viacero bufetov. Už sa mi akosi ustálilo, že kde si čo dám, podľa toho, čo mi v konkrétnom zariadení chutí. Na pláži si dávam rybu, hejka. Do Gazdovského dvora zasa zájdem na výborný maďarský guláš, alebo segeďák a langoš so smotánkou si doprajem U šťuky, kde majú aj dobrú jedenástku a veľmi príjemný personál. Ale celkovo som spokojný so službami v bufetoch, personál sa správa slušne aj v čase zvýšeného náporu zákazníkov, kedy, ako som si všimol, niektorí problémovejší spoluobčania vedia personálu poriadne pilovať nervy so sprostými požiadavkami zdôrazňujúc svoje práva. Keď sa nekúpem, alebo neprechádzam, tak vysedávam v bufetoch a sledujem správanie a interakcie ľudí, čo je poučná, ale aj zábavná činnosť. Obecne som si všimol, že tí, ktorí zdôrazňujú svoje práva, zvlášť pri presadzovaní svojich požiadaviek, ktoré v určitom mieste a čase javia sa ako abnormné, alebo aspoň komplikujúce hladký chod zariadenia a zhoršujúce vzťahy v spoločnosti, majú veľmi často aj problém s chápaním, alebo chcením chápať určité spoločenské konvencie a zásady slušného správania. Nuž niekto by povedal, že predsa žijeme v multikultúrnej spoločnosti a vraj si máme na to zvykať, lebo to je podľa nich budúcnosť… . Príkladov by sa dalo veľa napísať. Inokedy v inom článku.
Do vody sa okúpať zájdem dva až štyri krát, podľa okolností. Ak je masovka, tak tam ani nelezem, lebo mám radšej, keď je pomenej ľudí, vyrušuje ma to, ak je veľa ľudí. Asi najmenej ľudí je pravidelne na tej časti pláže od Vodníka po Dráčika, takže tam sa aj najradšej idem kúpať. Ale zasa koľko ľudí, toľko chutí. Napríklad kolegyňa mi vravela, že ona na Zlatých vyhľadáva miesta, kde je čím viac ľudí a deka na deke, že ona má rada mnoho ľudí pokope. Tak to ja nie, hehe, najlepšie, keď nikto neotravuje pri kúpaní, ako sa hovorí.
Niekedy zaujme ozaj drobnosť. Raz som sedel na lavičke pri hlavnej pláži, neďaleko miesta, ako bol kedysi bufet Vanda, teraz Vodná záchranná služba tam má stanovisko, alebo kanceláriu, neviem presne. Bolo to ešte ráno, ľudí pomenej a zrazu dva vtáčiky spolu začali upratovať. Hrdlička a vrana. Ale pekne spolu sa prechádzali a upratovali zvyšky jedál po ľuďoch, mal som dojem, akoby sa dohodli, že kto sa na čo sústredí, aj keď to pochopiteľne súviselo s tým, ktorý vták má aký jedálniček. Vrana sa zameriavala skôr na mäsité kúsočky a hrdlička ju nasledovala a omrvinky konzumovala a pekne spolu všade chodili. To by nejaký slniečkár mohol oceniť túto medzidruhovú spoluprácu. Rozišli sa až keď po nich haranti prichádzajúci od vody začali hádzať kamene.
Inak vrátim sa ešte k tej čistote. Všimol som si, že fajčiari vysedávajúci na dekách pri vode majú tendenciu ohorok z cigarety po uhasení ponechať na mieste v pôde a potom to tam na viacerých miestach vyzerá ako v popolníku. Chápem, že sa niekomu nechce ísť po každom žváre ohorok vyhodiť do koša, ale ja mám na to zlepšovák. Dám si k uteráku plastový pohárik od nápoja, do toho nalejem trochu vody a mám popolník, v ktorom aj bezpečne to uhasím a ktorý potom vyhodím do koša, keď odchádzam.
V spojitosti s ostrovom, ktorý sa nachádza približne v strede vodnej plochy, som si spomenul, že pred dvadsiatimi rokmi som preplával z pláže na ostrov a späť dvakrát po sebe s krátkymi prestávkami. Dnes keď vlezem do vody, tak je to skôr o kúpaní v oblasti, kde nohami dosiahnem na dno, ako o plávaní, hehe, keďže aj bolesti na hrudníku sa po chvíli dostavia. Nuž nemladneme a robotu kolegom zo záchrannej služby nechcem pridávať, že by tam moje dole ksychtom plávajúce telo museli vyťahovať, takže v súčasnosti je už moje kúpanie takpovediac opatrné a pekne pri brehu. Ale to som ja s mojou telesnou konštitúciou. Zaujal ma v tejto rovine totiž jedno ráno dedko, mohol mať okolo sedemdesiatky, ktorý asi hodinu behal po pláži tam a späť. Tak klobúk dole.
To je asi všetko k mojim tohtoročným postrehom. Tento víkend má byť areál uzavretý, nakoľko má sa konať hudobný festival, takže to vidím na návštevu Kuchajdy, alebo lesoparku, podľa počasia.
Na začiatku čítania som sa zľakol, že nám ...
co sa tyka fajciarov, je to hrozna skupina ludi, ...
Teraz neviem, na čo si väčší odborník - ...
Vtipné rozprávanie-blog sa mi páči.Len som ...
Celá debata | RSS tejto debaty