theodor1merricus

Tento môj príspevok je o udalosti z všedného dňa. Dá sa napísať, že to je zhruba o jednej žumpe a dopravnej zápche.

Môžete si niekto povedať po prečítaní tohto príspevku, že som staromódny, ak si všímam takéto veci, alebo že mi vadia takéto veci, alebo že som precitlivený. Nuž citlivý to teda som v tom senzorickom slova význame, čiže nezaraďoval by som sa napríklad medzi nejakých tupých tzv. „slniečkárov“, ktorí si možno niekedy vlastnú tuposť v interakcii s okolitým prostredím zamieňajú s pojmom „tolerancia“ k niečomu. Čiže za jednu z ľudských vlastností ja osobne považujem citlivosť v senzorickom slova zmysle v interakcii s okolitým prostredím a nie jej opak- tuposť.

Jedno aprílové ráno cestoval som autobusom SAD z Myjavy do Bratislavy. Sadol som si k oknu na druhé sedadlo za vodičom. V Brezovej pod Bradlom nastúpila do vozidla približne 30 ročná slečinka /panička?/, v tvári a postavou asi ako Madeline Korbelová zamlada, oblečené červené šaty s výstrihom a červené topane. Sadla si na sedadlo pred mnou, čiže bolo žiaľ vidieť i spredu ju, lebo tá stena, čo má vodič za chrbátom, od strany cestujúcich odráža obraz. Autobus pokračoval v ceste. Po nejakom čase cestujúca vytiahla z kabelky zrkadielko a kadejaké pomôcky na „make up“ a začala sa v autobuse gegliť. A maľovala a maľovala cca pol hodinu. Som si tak povedal, že neviem, či je toto v súlade s obsahom spoločenského lexikonu, ale veď jej vec to je, možno zaspala a nestihla sa upraviť doma v kúpeľni tak, ako to robia dámy, hlavne, že tam nestrieka nejaké parfemy. Po tej polhodinke geglenia to konečne zbalila, ako som videl v odraze, tak poriadny „náter“ si dala. Ale veď jej vec a pozeral som sa zasa z okna na prírodu. Ona potom zaspala a niekde už pred Pezinkom sme boli, keď sa zobudila. A začala horúčkovito hrabať v kabelke, mal som dojem, že sa jej asi chce vracať a rýchlo hľadá nejaký sáčok, kde by to mohla šmariť. A vytiahla zrkadielko a „geglítka“ a zasa… Ale dobre povedal som si, hlavne, že tam niečo nestrieka. A hneď na to vytiahla nejaký parfém a intenzívne si striekala obsah na rôzne časti oblečenia a nakoniec aj do toho výstrihu, približne desať krát a to už mi vadilo, lebo smrad „jak kurvin kufer“ a ešte mi ten aerosol aj šiel do tváre. Ale povedal som si, že týmto myjavským autobusom je to z Pezinka do Bratislavy už len asi polhodina, to vydržím. Lenže ako naschvál, v Bratislave dopravná zápcha, pre ktorú celkový čas môjho pobytu v autobuse bol miesto obvyklých 2 hodiny 20 minút až 3 hodiny 10 minút. A ako sme trčali v zápche, cestujúca vytiahla mobilný telefón a začala telefonovať. Rečová produkcia, ako to u týchto niektorých spoluobčanov toho pôvodu môžeme občas pozorovať, HLUČNÁ, ťahavá, békavá, mékavá, z čoho sme niektorí ľudia, tí, ktorí nie sme tupí, až dysforicky ladení. A teraz obsah telefonátu, ktorý zrejme počuli aj cestujúci na najzadnejších sedadlách autobusu: „Moja kamarátka je maklérka. Starosta je čurák, je tam tri volebné obdobia… starosta je čurák“… a pokračoval taký ten siahodlhý rozhovor „o ničom“. Tak som si povedal, že Ty žumpa jedna —-vská oplzlá, vulgárna, takto sa správa žena na verejnosti? Takto sa správa dáma, alebo flandra? A už som sa začal ohliadať po autobuse s tým, že si musím presadnúť, lebo to bol hnus, správala sa tá osoba i zjavom pôsobila ako morgošky pri Slovnafte, keď čakajú na zákazníkov. Samozrejme všetky miesta obsadené, tak som si nepresadol a nejako som to už vydržal, na Bajkalskej konečne vypadla z autobusu, tak ten zvyšok cesty na autobusovú stanicu Mlynské nivy som už mal takpovediac kultúrny.

I v spojitosti s týmto zážitkom si myslím, že by sme mali dodržiavať určité spoločenské konvencie, byť k sebe ohľaduplní, lebo tie konvencie sú na to, aby vzťahy v spoločnosti boli pokiaľ možno harmonické.