theodor1merricus

V dnešnom článku chcel by som sa zamyslieť nad používaním a zmyslom používania istého vágneho pojmu v bežnom živote i politike.

Čo je to vágny asi všetci vieme. Je to čosi neurčité, nepresné, nejasné.

V súčasnosti môžeme pozorovať, ako niektorí občania v našom okolí, alebo politici vo svojich prejavoch operujú s vágnymi pojmami ako ľavica, pravica, demokracia, fašizmus… Tak idem tu popísať niečo o mojom pohľade na používanie jedného z týchto pojmov a nie preto, že by som si nebodaj o sebe myslel, že teraz objavím nejakú univerzálnu a pre praktické použitie zrozumiteľnú definíciu, ale preto, aby sme sa zamysleli nad možným vplyvom používania tohto pojmu na spoločenské vzťahy.

Budem sa venovať pojmu „fašizmus“. S používaním tohto pojmu mám osobne viacero skúseností a tiež používanie tohto pojmu som pozoroval, asi ako každý, pri rôznych príležitostiach v masovo komunikačných prostriedkoch.

Na Wikipédii sa môžeme dočítať k tomu niečo, nebudem to tu opisovať, každý si nájde. Tak napríklad v tom Talianskom kráľovstve za kráľa Viktora Emanuela III. a predsedu vlády Mussoliniho bol režim politickej moci označovaný jeho predstaviteľmi ako fašistický, ktorý mal nejaké charakteristiky. Avšak dnes mám dojem, že sa tu používa a zneužíva niekedy termín fašizmus vo vzťahu k hocičomu, čo sa komu hodí v konkrétnom čase a situácii, nakoľko myslím, že nie je tu nejaký limitujúci faktor, ustanovenie v právnom predpise, ktorý by toto oklieštil.

V prvom rade chcem uviesť, že vo všetkých prípadoch, v ktorých som pozoroval použitie tohto pojmu, šlo o použitie pojmu s priradeným negatívnym významom. Čiže to nebolo tak, že „jéj, ty si sympaťák, ty si fašista“, alebo „fíha, to bol pekný fašistický prejav“ a tak podobne. Ale bolo to opačne, teda, keď niekto hovorí a píše o fašizme, alebo niekto niekoho „osiera“, že je fašista, tak to myslí negatívne, zaujíma negatívny postoj priradením negatívneho významu tomuto pojmu.

A teraz to použitie. V bežnom živote sa hocikde môžeme s tým stretnúť, či na schôdzi vlastníkov bytov, alebo na párty, alebo pri posedení v lesoparku. Tak i ja som sa s tým stretol. Nikdy som o nikom nepovedal, že je fašista, keďže ja osobne nemám jasno v tom, čo to ten fašizmus vlastne je vo vzťahu ku konkrétnym prejavom v konkrétnych situáciách. Ale zato iní, s ktorými som za rôznych okolností v minulosti prišiel do styku, zdá sa, v tom jasno mali, keď si považovali za potrebné nejak zatriediť moju maličkosť, alebo niekoho iného. Tak napríklad bolo referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a jeden pán sa dožadoval odpovede na svoju otázku o tom, či ja budem hlasovať za vstup, alebo proti. Ja som odpovedal, že sa na referende nezúčastním, aby som prispel k jeho neplatnosti. A ten pán reagoval tak, že propagujem fašizmus. Inokedy sme sa bavili v nejakom kolektíve na nejakú hospodársku tému a som sa vyjadril v tom zmysle, že ja kupujem pochopiteľne i s prihliadnutím na kvalitu, prednostne slovenské výrobky, čím podporujem našich slovenských výrobcov. A slečna mi na to povedala, že to je podľa nej prejav fašizmu…. Inde sme sa zasa bavili niečo o vojnových konfliktoch a som povedal /koľká drzosť!/, že považujem za odpornosť to, ako Izrael použil v ozbrojenom konflikte v minulosti biely fosfor na Palestínčanov. A zas som bol fašista, veď na Židov sa nadávať nesmie! Alebo som povedal, že sa mi nepáčia dôsledky tých „demokratických hodnôt“, keď farební „migranti“ voľne sa pohybujúci v Nemecku znásilňovali a šikanovali ľudí. A zase otázka. Ty si fašista? Čiže nie v prvom rade starosť o tých ľudí nešťastných, ktorým tam bolo ubližované na tele a duchu na pôde vlastného štátu v dôsledku tej perverznej politiky demokratov, ale v prvom rade- Ty si fašista? Takto niektorí, podľa mňa pripečení spoluobčania rozmýšľajú.

Teraz by ste si mohli povedať, že to boli asi nejakí primitívi, no kašlať na ich názory a postoje. Áno. Ale tí primitívi v tomto režime sú nám rovnoprávni, majú ľudské práva a slobody, čiže otvorenú cestu, ako robiť iným problémy, ktoré vytvárajú v nejakej zvýšenej miere oproti iným z dôvodu subnormného intelektu, alebo porušenej osobnosti, keďže primitivizmus, prípadne psychopatia a spoločenská problémovosť spolu úzko súvisia. Takže neberiem ja to na ľahkú váhu, pretože iste uznáte, že mať v tomto režime nálepku fašistu, nie je príliž príjemná záležitosť a opletačky s úradmi, alebo políciou nikto nechceme mať. Niekto mi povedal, že vyhýbaj sa im, nebav sa s nimi, nenechaj sa natiahnuť do diskusie. Ale prečo by som sa ja mal vyhýbať im? Prečo by som v situáciách, keď sa skôr oni vnucujú a dožadujú stanovísk, alebo šíria bludy o niekom, bezočivo ohovárajú, nemal ozvať? To im, politicky korektne napísané, „problémovým spoluobčanom“ budeme stále ustupovať? Až tam sme to dopracovali za tých 70 rokov? Preto ja osobne by som celkom rád mal v rukách nejaký nástroj, ktorým by som sa mohol kryť v prípade, že by som sa dostal v tejto „demokratickej slobode prejavu“ do problémov súvisiacich s niečim, čo som povedal, možnosť odvolať sa na nejaký právny predpis, ktorý by jasne a zrozumiteľne vyjadroval vo svojom ustanovení, že fašizmus je toto a toto. Jednoducho de iure to máme takto ošetrené a historici sa samozrejme môžu naďalej dohadovať o definícii tohto pojmu, ale pre použitie práva na vyjadrenie názoru to máme ošetrené takto a takto. Ale pokiaľ sa jedná o vágny pojem, ktorý je primitívmi a psychopatmi zneužiteľný v hociakej situácii ako nástroj na robenie problémov druhým, alebo ako nástroj na osočovanie druhých v rámci odbavovania si nejakých komplexov, alebo v lepšom prípade ako argument na ukončenie vecnej diskusie, tak je to blbé.

Ďalej sa s tým „fašizmom“ môžeme stretnúť na politickej scéne. Mám taký dojem, že sa tu účelovo niekedy niekto snaží nálepkovať tým, čo ako som vyššie uviedol, má negatívny význam, s nejakým cieľom v tom ktorom prípade. Všimol som si jeden zaujímavý jav. Niektorí z tých, ktorí sami seba označujú za demokratov, kde opäť nevieme, čo všetko akože znamená byť tým demokratom, majú tendenciu iných označovať fašistami, alebo nejaké javy označovať za fašistické. Označovať za fašistov tých, ktorí ale seba za fašistov neoznačujú, kde tým fašistom má byť to zlé. Jednoducho i na politickej scéne je tu vytvorená akási možnosť „kydať špinu“ jeden na druhého, očierňovať a obviňovať z príslušnosti, alebo vyznávania niečoho negatívneho, ak má niekto iný svetonázor, iný pohľad na vec, čo by vraj mohlo byť v rozpore s platnými predpismi, alebo mravmi. Kde kydanie takejto špiny, sa pýtam, či nemožno označiť v niektorých prípadoch i ako totalitárne tendencie tých samých seba vyhlásených „demokratov“ smerujúce k obmedzovaniu plurality názorov. Môžeme to pozorovať v prejavoch niektorých tých pajácov, zbytočných, neužitočných tárajov s teatrálnymi sklonmi, takzvaných politikov, ktorí tu idú nám rozprávať o nejakom fašizme a extrémizme, keď niekto iný ponúka nejaké kauzálne riešenia niektorých problémov vyskytujúcich sa v tejto spoločnosti. Čiže toto nie je podľa mňa korektné a dovoľujú si to pre to, lebo nie je tu jasne a zrozumiteľne vymedzené, že čo to je ten fašizmus, v právnom predpise. Ale opakujem, že niektorí spoluobčania, hlavne tí intelektuálne niekde v dolnej hranici priemeru, alebo tí špekulanti, teatrálni manipulátori, tí vedia občas v konkrétnej situácii, čo to ten fašizmus je, keď sa im to hodí, miesto toho, aby vecne diskutovali. Malo by sa toto nejakým spôsobom právne ošetriť, aby sme eliminovali rozsah možnosti vytvárať problémy všeliakými teatrálnymi kmínmi, psychopatickými osobami a manipulátormi verejnej mienky, si myslím, čo by v nejakej miere mohlo prispieť k zlepšeniu spoločenských vzťahov a na poli politickom by to mohlo eliminovať prípadné pokusy obmedzovať pluralitu názorov subjektívnym nálepkovaním tých, ktorí majú iný pohľad na vec.

Takže záverom k tomuto pojmu. Keď sa mňa niekto opýta, či som fašista, jedine správna odpoveď môže byť a býva z mojej strany: „Povedz mi, čo si pod pojmom fašizmus predstavuješ a ja Ti odpoviem vo vzťahu k Tvojej predstave, či ním som, alebo nie som a či je to podľa mňa to pozitívne, alebo to negatívne vo vzťahu k tomu a onomu.“