theodor1merricus

Mestská spoločnosť hlavného mesta SR Bratislavy Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. /ďalej len OLO/ oznámila verejnosti na svojej internetovej stránke v časti „Aktuality“, že od 07-10-2016 do 15-11-2016 bude v spaľovni odpadu technologická odstávka. Odstávka spaľovne znamená i to, že po určité obdobie sa odpad, ktorý inak spaľuje sa kontinuálne, sa energeticky zhodnocovať nebude a po zaplnení zásobníka odpadov, tzv. bunkra, je potrebné kontinuálne vznikajúci odpad zlikvidovať inde, uložením na skládku odpadov.

V obsahu tohto článku chcem poukázať na možnosti, ako by sa dalo zabezpečiť energetické zhodnotenie tých komunálnych odpadov produkovaných v Bratislave, prípadne i jej okolí, ktoré nie je možné zhodnotiť v spaľovni počas dlhšie trvajúcich odstávok, kedy nepostačuje kapacita bunkra a je nutné odpady odstraňovať inde, to jest na skládkach odpadov ako trvalých úložiskách.

Osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT za ekologický a ten v súčasnosti najvhodnejší spôsob. Spaľovaním odpadu v spaľovni sa eliminuje jeho hmotnosť, objem, toxicita a tiež biologická aktivita, to jest ničia sa rôzne choroboplodné zárodky. Výrobou elektrickej energie z odpadu šetria sa konvenčné suroviny ťažené z prírody, ako je uhlie a podobne. Nespáliteľné toxické látky v nejakej miere obsiahnuté i v zmesových komunálnych odpadoch, ako napr. ťažké kovy, po ich odlúčení zo spalín, sú procesom solidifikácie produktov čistenia spalín sústredené do relatívne malého objemu, v ňom zabudované a uložené na skládku nebezpečných odpadov. Zo škvary ako produktu spálenia sa ešte vyseparujú železné a neželezné kovy, ktoré sa môžu recyklovať a teda znovu použiť, miesto toho, aby zostali nevyužité niekde na smetisku, kde ich recykláciou sa šetrí i energia v porovnaní so získavaním kovov z materiálu ťaženého z prírodných nálezísk. Škvara ako taká môže sa ďalej využiť v stavebníctve. Čiže myslím si, že ide tu o proces likvidácie, ktorý z viacerých hľadísk je vhodnejší ako jednoduché skládkovanie zmesových odpadov na skládkach takých, ktoré majú charakter trvalého úložiska. A treba ešte poukázať i na to špecifikum Bratislavy, že nachádza sa tu Žitný ostrov, najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, teda oblasť, v ktorej si myslím, že z hľadiska zachovania kvality vôd v budúcnosti malo by sa dbať na obmedzenie ukladania i zmesových komunálnych odpadov na skládky v najvyššej možnej miere.

Pre to, čo som uviedol vyššie, si myslím, že je vhodné a správne zamýšľať sa nad možnosťami, ako zabezpečiť likvidáciu všetkých zmesových odpadov produkovaných kontinuálne v čase v Bratislave a jej okolí ich termickým zhodnotením v spaľovni, teda inak napísané, zamýšľať sa nad možnosťou, ako obmedziť skládkovanie spáliteľných zmesových odpadov na najvyššie možné minimum tak, aby mohla byť energeticky zhodnotená i tá časť produkovaných odpadov, ktorá počas technologickej odstávky zariadení spaľovne musí byť z dôvodu zaplnenia kapacity bunkra za súčasných podmienok ukladaná na skládku.

Na internetovej stránke spoločnosti OLO sa môžeme dočítať, že v roku 2014 skončilo iba 6885,95 ton odpadu na skládkach, z čoho až 6659,50 ton predstavoval zmesový komunálny odpad, ktorý nebolo možné spáliť z dôvodu pravidelných odstávkových prác a s tým súvisiaceho zaplnenia zásobníka odpadu v spaľovni. Ak si toto množstvo porovnáme s tým, že spálených bolo okolo 130 tisíc ton odpadov, zdá sa to byť relatívne málo. Ale predsa i tých cca 6500 ton je čosi, čo má energetický potenciál, obsahuje zo škváry oddeliteľné a využiteľné kovy a hlavne by to nemuselo byť na skládke ako potenciálna záťaž do budúcnosti, ak by sa našiel spôsob, ako toto množstvo energeticky zhodnotiť prípadne spolu i s ďalšími odpadmi z bratislavského kraja, ktoré sa v súčasnosti niekde skládkujú. A osobne si tých šesťtisícpäťsto ton ani objemovo neviem predstaviť, ale asi je to poriadna kôpka, o ktorú by mohlo byť ušetrené miesto v telese toho smetiska pre odpady nespáliteľné, ako je napr. stavebný odpad.

Myslím si teda, že aby bolo možné zhodnotiť i tie odpady, ktoré sú v období technologických odstávok skládkované, malo by sa uvažovať nad realizáciou nejakého dočasného skladovacieho zariadenia /nie trvalého úložiska/, v ktorom by sa odpadky počas odstávok spaľovne sústreďovali a po ukončení odstávky by sa mohli následne postupne termicky zhodnocovať. Druhá možnosť by bola vybudovanie tretieho kotla spaľovne, ktorý by slúžil aj ako rezerva pre prípad technologických, alebo mimoriadnych odstávok. V minulosti, pred rekonštrukciou spaľovne z rokov 2000 až 2002 predsa spaľovňa mala tri kotle. Takto by sa myslím dalo zvýšiť množstvo energeticky zhodnotených odpadov a teda prípadne likvidovať odpady i z okolitých obcí Bratislavy, prípadne rozšíriť odber i na produkované odpady také, ktoré v súčasnosti sa asi na spaľovanie nepreberajú, napríklad hrablicové zhrabky z komunálnych ČOV a podobne.

Myslím, že už v súčasnosti sa hlavné mesto republiky môže pochváliť v porovnaní s inými mestami relatívne malým množstvom odpadov ukladaných na skládky, avšak i to malé množstvo môže byť za určitých okolností, alebo pri určitom pohľade veľa a mali by sa hľadať spôsoby s ohľadom na životné prostredie, ako aj toto relatívne malé množstvo zhodnotiť tak, aby nemuselo putovať na smetisko.

04-10-2016: Vzhľadom na novú informáciu vzťahujúcu sa na aktuálny postup v nakladaní s odpadmi počas odstávky spaľovne som sa rozhodol pre pokračovanie tohto článku. Druhá časť coming soon.