V mojom článku nazvanom „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť/ z 26-09-2016 som uviedol i to, že osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT za ekologický a v súčasnosti najvhodnejší spôsob a uviedol som pozitíva spojené s týmto spôsobom v porovnaní so skládkovaním odpadov na skládke odpadov takej, ktorá má charakter trvalého úložiska.
V súčasnosti na internetovej stránke mestskej spoločnosti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., /ďalej len OLO/ môžeme si v sekcii „Aktuality“ prečítať, že od externých zákazníkov sa z dôvodu technologickej odstávky spaľovne nebude odoberať odpad v dňoch od 03-09-2018 do 20-10-2018. Niekde inde som sa dočítal, že vlastná odstávka by mala trvať v období od 14-09-2018 do 08-10-2018, čiže niečo cez 3 týždne a zmesový komunálny odpad by sa mal vyvážať na skládky odpadov do Zohora a Senca, pričom spolu by malo ísť asi o 5 tisíc ton.
Obsahom tohto článku chcel by som nadviazať na moje predchádzajúce tri články nazvané „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť až 3. časť/, uverejnené v dňoch 26-09-2016, 06-10-2016 a 30-12-2017.
Ako vieme a venoval som sa tomu v predchádzajúcich článkoch, počas minimálne dvoch predchádzajúcich technologických odstávok spaľovne OLO, to jest jesennej v roku 2016 a jarnej v roku 2017 bol zvolený v záujme predísť ukladaniu odpadov na trvalé úložisko taký postup, ktorý možno nazvať ako dočasné preskládkovanie odpadov, kedy odpady po ukončení technologickej odstávky spaľovne boli z miesta dočasného skladiska prevezené do bunkra spaľovne a postupne energeticky zhodnotené. Tým sa predišlo zahlcovaniu okolitých skládok bratislavským odpadom a tým i skracovaniu ich životnosti, ale najmä sa sa tým eliminovalo množstvo odpadu takého, ktorý by tu po nás zostal budúcim generáciám ako určitá záťaž v životnom prostredí a zároveň sa dosiahlo, že i tento odpad bol energeticky zhodnotený v procese výroby elektrickej energie, teda nezostal ležať niekde bez úžitku pre spoločnosť. V súčasnosti sa z masovokomunikačných prostriedkov dozvedáme, že tentoraz sa pravdepodobne vraciame k v minulosti zavedenému postupu, ktorým sa odpad uloží na skládku odpadov charakteru trvalého úložiska a nebude teda tento energeticky zhodnotený. Zaujala ma v médiách publikovaná informácia o ponuke spoločnosti Kosit, a.s. zlikvidovať bratislavský odpad vzniknutý počas odstávky bratislavskej spaľovne v spaľovni v Košiciach. To by z ekologického hľadiska iste bolo lepšie riešenie, ak by spoločnosť OLO prijala túto ponuku, než ukladať tento odpad na skládky v okolí Bratislavy, avšak myslím, že z dlhodobého hľadiska by to tiež nebola tá najlepšia voľba, to i z finančných dôvodov.
Ja si myslím, že ak sa v období pravidelných technologických odstávok spaľovne kontinuálne vznikajúci odpad odváža na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska a tam odkladá, tak v takomto prípade nemožno hovoriť o tom, že kapacita spaľovne odpadov je dostačujúca, to jest, to je môj názor, že za takýchto okolností kapacita spaľovne NIE JE dostačujúca, ak chceme, aby všetky zvyškové zmesové komunálne odpady po vytriedení recyklovateľných zložiek vznikajúce kontinuálne na území hlavného mesta boli energeticky zhodnocované. Či toto chceme, je otázka, ale myslím, že každý, komu záleží na stave životného prostredia, by mal podporovať myšlienku uprednostnenia energetického zhodnocovania odpadov pred ich skládkovaním na trvalom úložisku.
Myslím tiež, že na úrovni regiónu, na úrovni samosprávneho kraja a pri pohľade do budúcnosti vo vzťahu k predpisom Európskej únie a s tým súvisiacim republikovým právnym predpisom, ktoré by mali v odpadovom hospodárstve upravovať i postupné znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky, by sme sa podľa mňa mali zamýšľať nielen nad hľadaním spôsobov, ako znižovať tvorbu odpadov a ako zvyšovať mieru recyklácie vznikajúcich odpadov, ale i nad hľadaním spôsobov, ako zabezpečiť energetické zhodnocovanie všetkých termicky spracovateľných odpadov, ktoré z nejakých dôvodov nebolo možné recyklovať, alebo kompostovať, ako aj zamýšľať sa nad s tým spojenou logistikou. To v záujme toho, aby sme dosiahli ukladanie odpadov na skládky charakteru trvalého úložiska v čo najnižšej možnej miere. Zoberme si príklad. Česká republika, Jihomoravský kraj. Pripájam odkaz na zaujímavé články:
Ak majú predpisy upravovať, že na skládky sa bude vyvážať stále menej nejakým spôsobom využiteľného odpadu a neskôr v čase žiadny odpad, tak myslím treba sa už dnes zaoberať spôsobmi, ako navýšiť kapacitu zariadení na energetické využitie odpadov, ako aj spôsobmi, ako dopravovať tieto odpady od miest vzniku do príslušného zariadenia na určitom území, napríklad území samosprávneho kraja /prekládkové stanice, spôsob dopravy…/. I z tejto perspektívy treba sa na veci pozerať. Jednoducho všetko sa vyvíja, nemožno ustrnúť. Iste sa týmto odborníci aj zaoberajú. Tu teda na prvom mieste treba sa, myslím si, zaoberať zvýšením kapacity spaľovne, ako zariadenia na energetické využitie odpadov.
V spojitosti s vyššie uvedeným zastávam názor, že v našom prípade na úrovni hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja kompetentné orgány mali by sa zaoberať myšlienkou navýšenia kapacity spaľovne OLO, ktorú podľa mňa možno dosiahnuť tak, že sa nainštaluje tretí kotol i s pridruženými zariadeniami /turbogenerátor…/. Ako som už v niektorom z predchádzajúcich článkov uviedol, v minulosti sa predsa uvažovalo nad takzvanou druhou etapou rekonštrukcie spaľovne OLO, v rámci ktorej mal byť doplnený v spaľovni naspäť i tretí kotol, keďže pôvodný tretí kotol bol po rekonštrukcii z rokov 2000 až 2002 demontovaný. Tým by sa podľa mňa vyriešil nielen problém, kam s odpadom počas pravidelných technologických odstávok spaľovne, ale aj problém, kam s odpadom z územia celého samosprávneho kraja po nadobudnutí účinnosti predpisov sprísňujúcich nakladanie s odpadom, resp. zakazujúcich jeho ukladanie na skládky odpadov charakteru trvalého úložiska.