Dnes mám vo svojom článku chuť prispieť s niečím jednoduchým na pobavenie a ľahšie zamyslenie.
Iste mnohí to tak máte, že pri zaspávaní myslíte na všetko možné. Ja to tak mám. Včera, keď som zaspával, „honilo sa mi hlavou“ ako obvykle všetko možné a odrazu som objavil paralelu medzi dvomi udalosťami, ktoré sa odohrali za rôznych okolností a na rôznych miestach a v rôznych časoch a predsa, čosi tu je spoločné.
Prvá udalosť je z rozprávania mojej kamarátky. Tam, kde pred rokmi pracovala, jedného dňa už mali po pracovnej dobe a odchádzala s kolegyňou po schodoch z budovy a odrazu oproti nim hore po schodoch ide v tvári červená, dýchavičná pani, za ňou jej opitý manžel. A pani „spustila“. Začala sa dožadovať zvýšeným hlasom poskytnutia istej služby, lebo toto bolo podľa nej neodkladné. Pani vraj slušne informovali o pracovnom čase, o tom, kedy sa môžu s manželom dostaviť, poučili ju, kde sa môže momentálne obrátiť, ak si myslí, že v ich prípade sa jedná o neodkladnú záležitosť. Pani ale akoby nerozumela poučeniu, opakovala svoj argument a zaklincovala to týmto: „Ale môj manžel je inžinier!“. Kolegyňa jej na to odpovedala, že môže byť pán manžel aj prezident a šla preč.
Druhá udalosť sa udiala v Myjave minulý rok. Čakal som na autobusovej stanici na nočný autobus do Vrboviec. Odrazu dvaja bradatí ksychti ku mne prišli, zrenice rozšírené, odbrzdení v správaní, lepkaví, vtieraví a jeden z nich hovorí, že či si ho pamätám, že sme sa stretli na párty pred rokmi u našich spoločných známych, on si ma dobre pamätá, že som ten a ten. Potom som si ho zatriedil, že aha, to je ten, čo sme raz na párty u známych kecali do noci… A on následne vytiahol plastové vrecúško so zelenou rastlinkou, položil ho vedľa mňa a povedal, že to posiela- nerozumel som, že komu. Následne sa zdvihol a šiel so svojim partnerom vraj niekde ešte chlastať. Ja som tam ostal s „otvorenou hubou“, vrecko som hodil do odpadkového koša. Jednoducho tá bezočivosť. Veď ak si ma pamätal z tej párty „tak dobre“, ako tvrdil, tak musel vedieť, aký mám postoj k drogovým dílerom, že to patrí na popravisko, čo je postoj, za ktorý som tiež občas podozrivý z „fašizmu“. Ale nie o tom som chcel. Za nejaký čas som sa stretol s tou známou, u ktorej som s týmto bradatým ksychtom bol pred rokmi na párty a ktorá sa s ním údajne pozná roky. Povedal som jej o svojom zážitku s ním na autobusovej stanici a ona kývala hlavou, že to neni možné, to určite nebol on, veď on je inžinier! Hehe.
Takže, ako vraví Jan Švankmajer v úvode filmu Prežiť svoj život- „Dámy a pánové!“ To, že má niekto akademický titul, neznamená, že má právo na niečo, čo je nad rámec pravidiel platných pre ostatných- viď prvá udalosť, neznamená to ani to, že je to slušný, bezúhonný človek- viď druhá udalosť.