Založ si blog

Kedy vznikla dnešná Slovenská republika?

V obsahu tohto článku chcel by som sa zamyslieť nad tým, kedy vlastne vznikla dnešná Slovenská republika, nad tým, aký je dátum vzniku tejto z historického hľadiska v poradí druhej Slovenskej republiky.

 

V masovo komunikačných prostriedkoch môžeme sa dnes dozvedieť, že dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, alebo že 1. januára 2017 bude výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a tak podobne. Dobre. Ešte, že tam je použité to slovo samostatná. Ale čo potom s tou Slovenskou republikou, ktorá tu bola do 31-12-1992, a ktorá pred 1. marcom 1990 niesla názov Slovenská socialistická republika? Teda tou republikou, ktorá tu bola ešte za existencie federálneho československého štátu, ktorý bol federálnym od 01-01-1969? Ako to vlastne celé je?

 

Ja si myslím po preskúmaní obsahu publikačných nástrojov právnych predpisov, že správnejšie by bolo označovať to, k čomu tu došlo 01-01-1993, ako „vznik štátnej samostatnosti Slovenskej republiky“, miesto  toho zaužívaného „vznik samostatnej Slovenskej republiky“, pretože to zaužívané môže sa podieľať na vytvorení v myslení niektorých osôb  aj takého záveru, akože Slovenská republika vznikla 01-01-1993, že štát jestvuje tu až od roku 1993 a aj som sa stretol s tým, že niektorí si to vykladajú tak, že táto republika vznikla v roku 1993, kde ako odôvodnenie najčastejšie uvádzajú to, že veď to bolo v médiách. Nemyslím ale, že tento ich záver je historicky v súlade s realitou. Jednoducho napísané, treba oddeliť pojmy „vznik štátu“ a „vznik samostatnosti“. Ale o tom ešte neskôr.

 

Zastávam názor po preskúmaní obsahu publikačných nástrojov právnych predpisov, že štát, na území ktorého dnes žijeme, z historického hľadiska v poradí druhá Slovenská republika, nevznikol dňa 01-01-1993, ale dňa 01-01-1969. Prečo si to myslím? Pokúsim sa vysvetliť.

 

Pod pojmom „publikačný nástroj právnych predpisov“ mám na mysli tie v minulosti používané nástroje, v ktorých boli uverejnené, resp. vyhlásené ústavné zákony vzťahujúce sa na vznik štátu, zmenu jeho názvu a vznik štátnej samostatnosti tohto štátu, teda tie predpisy, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú na to, o čom tu dnes píšem, ktorými sú „Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky“ / do roku 1968/, „Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky“ /od roku 1969, orgány všetkých troch štátov publikovali v tejto spoločnej zbierke/, „Zbierka zákonov Československej federatívnej republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky“ /v roku 1990, pre slovenské znenie zbierky s pomlčkou a malým s, teda „Česko- slovenskej“/, „Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky /od roku 1990/ a konečne Zbierka zákonov Českej republiky /od roku 1993/.

 

Ako vieme, v roku 1968 z nejakých dôvodov sa pracovalo na návrhoch ústavných zákonov, ktorými mali sa uskutočniť štátoprávne zmeny v štruktúre československého štátu /ČSSR/ v rovine prechodu z asymetrického modelu /československé orgány a slovenské orgány/ na federatívny model usporiadania /české, slovenské a československé orgány/. Parlament ako najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán československého štátu, ktorým vtedy bolo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky, prerokoval a schválil návrhy ústavných zákonov a to Ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR a Ústavný zákon o československej federácii, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov pod číslom 77/1968 Zb. a číslom 143/1968 Zb.. Priebežne budem do textu vkladať i odkazy na jednotlivé predpisy, aby čitateľ mohol sa postupne oboznamovať s ich obsahom. Teraz pripájam odkazy na dva vyššie uvedené ústavné zákony:

 

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1968/025-1968.pdf

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1968/041-1968.pdf

 

Podľa článku 1., odsek /4/ ústavného zákona č. 143/1968 Zb. vznikli na území Československa dva nové štáty- Česká socialistická republika /ČSR/ a Slovenská socialistická republika /SSR/, ktoré tvorili /vytvárali/ spoločný federálny štát, v spojitosti s tým viď i odseky /1/ až /3/ a odsek /5/ článku 1. a odsek /1/ článku 2 tohto ústavného zákona. Ústavný zákon nadobudol účinnosť 01-01-1969, čiže dá sa napísať, že od januára roku 1969 jestvovali na území Československa tri štáty a to federálny štát a dva národné štáty. Nejdem sa teraz vyjadrovať k postaveniu národných štátov, alebo rozsahu ich pôsobnosti v nasledujúcom dvadsaťročnom období nazývanom i obdobie normalizácie, alebo obdobie deformovanej federácie, ale preskočím do roku 1990. Ako vieme, od konca roku 1989 dochádzalo k viacerým štátoprávnym zmenám v republikách a k nim patrila i zmena názvov štátov. Spomedzi troch štátov ako prvý bol zmenený názov Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku podľa článku 1. Odsek /1/ ústavného zákona SNR č. 50/1990 Zb., čím sa zmenil i názov spoločného publikačného nástroja právnych predpisov, ako môžete uvidieť po kliknutí na pripojený odkaz na tento ústavný zákon, ktorého text začína na PDF strane 25:

 

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/011-1990.pdf

 

Názov štátu sa teda zmenil, ale štát existuje ďalej. Niekto mi vravel, že nemožno hovoriť o tom istom štáte, lebo sa zmenil názov. Tak ja som mu povedal. Predstavte si, že sa jedného dňa narodí /vznikne/ nejaká slečna Kundová a volá sa Kundová. Dajme tomu po 21 rokoch svojej existencie /ako SSR po 21 rokoch/ pod týmto menom sa z nejakých subjektívnych príčin chce premenovať, lebo to meno, ktoré používala doposiaľ, sa už v nových pomeroch, kedy už dospela, nehodí, a tak požiada príslušný orgán- úrad o úradnú zmenu priezviska na Kvetinková. Úrad zmenu mena zrealizuje /v prípade SSR podobne príslušný orgán- SNR rozhodla o zmene názvu/ a slečna Kundová sa od určitého dňa volá slečna Kvetinková. Ale zmenou mena /názvu/ nedošlo k zmene osoby, ale k zmene mena. Tá osoba tu stále je, i keď dajme tomu je čiastkovo v niečom zmenená oproti stavu z minulosti, veď zmena stavu bola podnetom i k zmene názvu, ale jednoducho je to stále tá osoba pochopiteľne v čase sa postupne čiastkovo  meniaca, všetko sa v čase mení, ale nedošlo k takej zásadnej zmene, že by zanikla ako osoba. A tak i štát jestvuje od 01-03-1990 pod názvom Slovenská republika, i keď nie je štátom samostatným, lebo je stále v štátnom zväzku s druhým národným štátom a s federálnym štátom, avšak štátna samostatnosť nesúvisí s existenciou, ako neskôr vysvetlím. Neskôr bol zmenený i názov Českej socialistickej republiky na Českú republiku ústavným zákonom Českej národnej rady č. 53/1990 Zb. a zmenený i názov Československej socialistickej republiky najprv na Československá federativní republika pre české znenie Zbierky zákonov a Česko- slovenská federatívna republika pre slovenské znenie Zbierky zákonov a neskôr na Česká a Slovenská Federatívna Republika ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia č. 81/1990 Zb. a č. 101/1990 Zb. Pripájam odkazy:

 

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/013-1990.pdf

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf

 

Zmenili sa teda názvy, ale to neznamená, že by tu vznikol nejaký nový československý, český, alebo slovenský štát. Iba sa zmenil názov štátu. Nasledovalo to, čo obsahovalo už ustanovenie odsek /2/ článku 142 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. a čo sa za obdobie 21 rokov tzv. deformovanej federácie nerealizovalo a tým bolo, že národné štáty prijali svoje ústavy. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nadobudla účinnosť 01-10-1992 a nebolo to v rozpore s existenciou federálneho štátu pre vyššie uvedené ustanovenie článku 142, Ústava Českej republiky č. 1/1993 Sb. nadobudla účinnosť až 01-01-1993. A pri Ústave Slovenskej republiky by som sa teraz pozastavil, lebo obsahuje niečo, čo je dôležité pre môj článok. Pripájam odkaz i na tieto predpisy vo vtedajšom znení:

 

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1992/092-1992.pdf

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1993/001-1993.pdf

 

V článku 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. vo vtedajšom znení, ktorá bola účinná od 1. októbra 1992, ako som uviedol, sa píše: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Čiže Slovenská republika „JE“- už existuje a nie, že vzniká. Toto je dôležité zobrať na vedomie, najmä tí, ktorí zastávajú názor, že štát vznikol až v januári 1993. No a posledná zmena, ktorú chcem tu uviesť, bol zánik spoločného federálneho štátu. Federálny parlament sa uzniesol na zániku federálneho československého štátu, ktorý v posledných rokoch svojej existencie niesol od svojho vzniku na našom území v roku 1945 v poradí už štvrtý názov a to „Česká a Slovenská Federatívna Republika“. Štát zanikol podľa článku 1 odsek /1/ ústavného zákona č. 542/1992 Zb. uplynutím dňa 31-12-1992, čiže od 01-01-1993 neexistoval a tým vznikla štátna samostatnosť Slovenskej republiky, štátna samostatnosť, čiže neprítomnosť štátneho zväzku s iným štátom. Štátna samostatnosť Slovenskej republiky, tej republiky, ktorá tu existovala i pred 1. januárom 1993. Pripájam odkaz na ústavný zákon o zániku federálneho štátu č. 542/1992 Zb.:

http://ftp.aspi.cz/opispdf/1992/110-1992.pdf

 

A ešte taká perlička na záver, o ktorej by sa dalo viac podiskutovať. Zároveň 1. januára 1993 nadobudla účinnosť Ústava Českej republiky č. 1/1993 Sb.,  ktorej ustanovenie článok 112, odsek /2/ zrušuje na území Českej republiky platnosť ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, čím sa podľa mňa ešte potvrdzuje štátna samostatnosť Slovenskej republiky,  nakoľko práve ten zrušený ústavný zákon o federácii upravoval, že federálny štát tvoria oba národné štáty a stratou jeho platnosti na území jedného zo štátov sa tým podľa mňa potvrdil zánik zväzku i s Českou republikou v rovine vytvárania spoločného štátu a potvrdila sa samostatnosť Slovenskej republiky, i keď, ako som uviedol, rozhodujúcim pre vznik štátnej samostatnosti SR bol ústavný zákon o zániku federálneho štátu.

 

Na základe vyššie uvedeného zastávam názor, že štát, na území ktorého dnes žijeme, z historického hľadiska v poradí druhá Slovenská republika, vznikol dňa 1. januára 1969 pod názvom Slovenská socialistická republika, premenovaný bol dňa 1. marca 1990 na Slovenskú republiku a štátnu samostatnosť nadobudol dňa 1. januára 1993, to jest, 1. januára 1993 vznikla štátna samostatnosť Slovenskej republiky, nie Slovenská republika ako taká a teda toho prvého januára oslavujeme vznik štátnej samostatnosti. Alebo je to inak???…….

 

Druhá časť, doplnenie článku dňa 05-12-2016:

 

Dnešnú druhú časť tohto článku rozhodol som sa pripojiť, lebo som objavil čosi nové, čo by mohlo túto tému obohatiť a objavil som to tak, že som si prečítal komentár jedného z komentujúcich prispievateľov a po prečítaní jeho príspevku mi ako prvé napadlo, že akoby to opísal z nejakého kalendára. Kalendár, kalendár, sviatky… a už som tu s pokračovaním článku.

V obsahu tohto článku v prvej časti zamýšľal som sa nad tým, ktorý dátum pri historickom pohľade možno považovať za dátum vzniku štátu, na území ktorého dnes žijeme, za dátum vzniku dnešnej Slovenskej republiky, zamýšľajúc sa ako občan, alebo bádateľ, ktorý chce si utvoriť voči realite korektný záver o historickom aspekte dejín svojho národa, alebo spoločnosti, ktorej je súčasťou, to jest, nepreberať len a neosvojovať si mechanicky informácie niekým, v niečom a nejakým spôsobom podávané a ktorý pokladá za správny taký výklad dejinných udalostí v živote národa, ktorý je zrozumiteľný a jasne interpretovaný na základe dostupných faktov. Toto, obávam sa, v súčasnosti nedá sa použiť, ak si dáme za cieľ oboznámiť sa s tým, kedy v histórii vznikla republika ako taká, s čím súvisí i jedna formulácia v platnom zákone.

Utvoril som v prvej časti článku i nejaký záver na základe znenia právnych predpisov, ktoré boli promulgované v jednotlivých zbierkach zákonov v čase do 01-01-1993. I môj článok sa končí vznikom štátnej samostatnosti dňa 1. januára 1993 a tu to pre mňa „haslo“. Ani mi nenapadlo, že by tu mohol byť v právnom poriadku republiky nejaký neskôr vyhlásený predpis, ktorého ustanovenie by „vstupovalo“ svojim obsahom do toho, čo sa usilujem- usiluje bádateľ zhrnúť do zrozumiteľného a použiteľného záveru v dnes práve prítomnom čase o dátume vzniku štátu, ktorého je občanom a na území ktorého žije.

Ustanovenie § 1, písmeno a/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale i v pôvodnom znení v čase vyhlásenia pôvodného predpisu, o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, znie: „Štátnymi sviatkami sú: a/ 1. január- Deň vzniku Slovenskej republiky,“. Nadobudnutie účinnosti predpisu bolo v jeho § 6 stanovené na 1. január 1994. Pripájam odkazy na dobové znenie zákona a aktuálne znenie zákona:

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-241/znenie-0

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-241

Dobre. Dalo by sa teda niekým dnes, dňa 05-12-2016 povedať, že dnešná Slovenská republika vznikla 1. januára /1993/, veď je to v zákone. Avšak!! Pozorujem tu ja určitú anomáliu, pri mojich súčasných poznatkoch pochopiteľne.

V prvom rade sa treba pozrieť na obsah dobových materiálov. Vládny návrh zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch obsahuje parlamentná tlač číslo 316 Slovenskej národnej rady 10. volebné obdobie premenovanej na Národnú radu Slovenskej republiky počas svojho volebného obdobia. Pripájam odkaz:

http://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=18731&fileName=nav_0316.pdf&ext=pdf

V tomto materiáli sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy hneď na začiatku uvádza: „Vznikom nového samostatného štátu nastala potreba prehodnotiť systém štátnych sviatkov tak, aby zodpovedali súčasnému štátoprávnemu postaveniu Slovenska…“. Tu sa zamýšľam vo vzťahu k tomu, čo uvediem nižšie, nad tým, či tvorca, resp. tvorcovia znenia tejto vety mali na mysli pod pojmom „vznik nového samostatného štátu“ vznik takého „nového samostatného štátu“, ktorý je „nový“ vo vzťahu k tomu „starému“, ktorým by mala byť formálne samostatná z historického hľadiska v poradí prvá Slovenská republika /1939 až 1945/, alebo má na mysli to, že vzniká „nový samostatný štát“, ktorý je „novým samostatným štátom“ vo vzťahu k tomu „starému“, ktorým by mala byť Slovenská republika existujúca podľa neho len do roku 1992 ako jeden z štátov vtedy tvoriaci teraz /v čase tvorby dôvodovej správy/ už zaniknutý federálny štát ? Toto bude neskôr ešte dôležité v obsahu tohto článku vo vzťahu k snahe poznať, či teda reálne historicky v danom čase podľa v tom čase platného práva vznikol v roku 1993 nový samostatný štát, alebo vznikla iba štátna samostatnosť naďalej, kontinuálne existujúceho štátu. V osobitnej časti dôvodovej správy sa na začiatku k § 1 uvádza: „Návrh zákona navrhuje zavedenie nového štátneho sviatku- Deň vzniku nezávislej Slovenskej republiky /1. január/, ktorý sa viaže na dlhoročné úsilie Slovenského národa získať nezávislosť a právo na sebaurčenie…“. Tu by som chcel poukázať na to, že v osobitnej časti dôvodovej správy je už použité slovné spojenie „nezávislej Slovenskej republiky“, „nezávislej“ rozumej ekvivalentne inde použitému termínu „samostatnej“, oproti tomu vo všeobecnej časti je použité slovné spojenie „nového samostatného štátu“. Čiže na začiatku vo všeobecnej časti uvádza sa ešte vznik nového samostatného štátu s tým, že stále nevieme, podľa akého právneho predpisu sa objavil ten „nový“ štát, ak je tvrdenie tvorcu dôvodovej správy také, že vznikol 01-01-1993 nový štát, alebo či je to myslené ako nový samostatný štát vo vzťahu k tomu starému z rokov 1939 až 1945 v zmysle novo vzniknutej štátnej samostatnosti, kým v osobitnej časti ku konkrétnemu paragrafu už sa vyjadruje tvorca dôvodovej správy iba spojením slov „vznik nezávislej /samostatnej/ republiky“, čo sa dá chápať ako vznik etapy už existujúcej republiky, etapy, v ktorej je v stave štátnej samostatnosti, o čom píšem v prvej časti tohto článku nad dnešným doplnením. A k tomu všetkému dopĺňam, že mimo text dôvodovej správy, teda v texte samotného návrhu zákona, ale použili slovné spojenie „vznik Slovenskej republiky“. Čiže je to zatiaľ v stave akejsi nejasnosti, ktorá umožňuje rôzny výklad. Viac sa z dôvodovej správy nedozvedám v spojitosti s tým, o čom píšem, k čomu by som chcel podotknúť, že by bolo dobré mať k dispozícii i nejaký záznam z priebehu rokovania vlády k tomuto návrhu zákona, ktorého obsah, zaznamenané stanoviská prítomných, by možno osvetlil to, o čom píšem, že ako to vlastne je myslené s tým „vznikom nového štátu“ v januári 1993 a podľa akého predpisu by akože mal vzniknúť, alebo či to tak niekto iba „cítil“, až si myslel, že vznikol nový štát a dal to do papierov…. Takýto záznam zatiaľ nemám, tak ideme ďalej.

Pôda parlamentu. Návrh zákona bol rozhodnutím predsedu NR SR pridelený parlamentným výborom, ktoré ho prerokovali.

Parlament, Národná rada Slovenskej republiky /premenovaná Slovenská národná rada 10. volebné obdobie/, rokoval o tomto návrhu zákona dňa 20-10-1993 na svojej 23. schôdzi v rámci bodu programu číslo 2. Pripájam odkaz na stenografickú správu o tejto schôdzi NR SR, v obsahu ktorej záznam o rokovaní k bodu programu číslo 2. začína sa na strane materiálu 41, PDF strana 45:

http://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=18737&fileName=zazn.pdf&ext=pdf

Vládny návrh zákona odôvodnil minister vnútra SR. V jeho prejave uviedol i nasledovné: „…So vznikom Slovenskej republiky vznikla potreba prehodnotiť systém existujúcich štátnych sviatkov, aby zodpovedali súčasnému postaveniu Slovenska…..Jednotlivé návrhy vám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, odporúčam veľmi pozorne zvážiť, pretože v doterajšom období už bolo dosť skresľovania histórie…“. Minister použil slovné spojenie, s ktorým sme sa stretli i v dôvodovej správe „vznik Slovenskej republiky“ a ešte povedal, že už bolo dosť skresľovania histórie. Asi nikto nechceme mať skreslenú históriu, práve naopak, a to je i motív pre písanie tohto článku, snaha „vniesť viac svetla“ do poznatkov o našej histórii. Ďalej spoločný spravodajca výborov podal spoločnú správu výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch a potom prebehla rozprava, v ktorej vystúpilo niekoľko poslancov, ale nikto sa nevyjadruje k formuláciám o vzniku štátu- štátnej samostatnosti v januári toho roku, alebo v nejakom januári, takže sme sa k tomu veľa nedozvedeli. Návrh zákona bol parlamentom schválený.

Takže. Návrh zákona bol schválený a teda i jeho ustanovenie § 1 písmeno a/, ktoré znie, ako som vyššie uviedol, „1. január- Deň vzniku Slovenskej republiky“. Toto ustanovenie je v tom zákone aj dnes, keď si tento prečítame v znení neskorších predpisov. Čo k tomu dalo by sa ešte uviesť? Veľa by sa k tomu dalo uviesť.

Po prvé. Ako som už niekde vyššie písal, môže byť podľa mňa problematický vo vzťahu k historickej realite výklad slovného spojenia „vznik samostatnej Slovenskej republiky“. Ako som vyššie písal, v prípade, ak nám záleží na takom výklade dejinných udalostí v živote národa, ktorý je zrozumiteľný a jasne interpretovaný na základe dostupných faktov, podľa mňa by sme vo vzťahu k 1. januáru 1993 mali hovoriť o vzniku štátnej samostatnosti Slovenskej republiky, lebo to je slovné spojenie, ktorým zrozumiteľne a jasne popisujeme určitú dejinnú udalosť, ku ktorej tu došlo, lebo predstavy o vzniku nového štátu v januári 1993 podľa môjho názoru, ktorý vychádza z dobových predpisov, ku ktorým sa vyjadrujem v prvej časti tohto článku, nie sú reálne, resp. v súlade s historickou realitou. Teda je tu používaná i tá formulácia „vznik samostatnej Slovenskej republiky“, ktorá sa dá použiť, ale ako som už uviedol, v takomto znení môže to byť vykladané i inak, než že došlo k tomu, k čomu došlo, teda k vzniku štátnej samostatnosti už existujúcej republiky, ktorej status sa pochopiteľne v mnohom zmenil, stala sa subjektom medzinárodného práva a tak ďalej, čo ale nevypovedá o tom, že by tu vznikol nejaký nový štát. A potom je tu tá podľa mňa celkom historicky nesprávna formulácia, ktorá je obsiahnutá v zákone účinnom od roku 1994 č. 241/1993 Z. z., že 1. január je sviatkom „vzniku Slovenskej republiky“, kde sa už slová štátna samostatnosť ani nevyskytujú, pričom dejinne opakujem došlo podľa mňa k vzniku štátnej samostatnosti už existujúceho štátu.

Po druhé. Nikde som nenašiel, čo neznamená, že to neexistuje, v období medzi vznikom štátnej samostatnosti SR dňa 01-01-1993 a rokovaním parlamentu o návrhu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v októbri 1993, taký predpis, ktorý by upravoval, že dňa 01-01-1993 vznikol nový štát. Naopak myslím, že v októbri 1993 stále platilo ustanovenie článku 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. účinnej od 1. októbra 1992, ako aj dnes platí a v znení neskorších ústavných zákonov je to článok 1, odsek /1/, veta prvá, ktorý znie: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“. Čiže JE, jestvuje už v tom októbri 1992 a o rok neskôr, v októbri 1993, za platnosti a účinnosti tejto ústavy, parlament prijíma zákon, čiže predpis s nižšou právnou silou, v ktorého § 1 písmeno a/ zakotvuje, že 1. január je štátny sviatok- Deň vzniku Slovenskej republiky, čo podľa mňa nie je v súlade s historickou realitou a zároveň odporuje v tom čase i v čase dnešnom platnému ustanoveniu predpisu s vyššou právnou silou, ktorou je Ústava Slovenskej republiky účinná od októbra 1992 a konkrétne jej ustanovenie článok 1, veta prvá, ktorej znenie jasne a zrozumiteľne nás informuje, že Slovenská republika je už v roku 1992.

Po tretie. § 1 písmeno a/ zákona č. 241/1993 Z. z. teda upravuje s účinnosťou od 01-01-1994, že prvý január je sviatkom- Deň vzniku Slovenskej republiky. Keďže, zdá sa, jeho znenie zároveň upravuje i to, že Slovenská republika toho 1. januára vznikla, nevieme ktorého roku prvého januára, dá sa napísať, že má retroaktívny účinok, časovo spätnú účinnosť na vznik štátu k prvému januáru ktorého roku? Alebo sa dá napísať, že vznikla 01-01-1994, keďže vtedy zákon nadobudol účinnosť? Jednoducho napísané, vidím tu určitú anomáliu, ktorá by sa dala popísať ako rozpor s historickou realitou zakotvený v predpise s právnou silou zákona, ktorý navyše svojim názvom upravuje niečo iné, kde toto ustanovenie je v rozpore podľa mňa s ustanovením predpisu s vyššou právnou silou a nevyjadruje svojim znením ani konkrétnu historickú udalosť, na ktorú by sa malo vzťahovať, PRETOŽE SI JU SAMO ZAVÁDZA. Áno. Pretože si ju samo zavádza.

Po štvrté. Môže sa stať, že sa historický obraz nejakým mechanizmom skresľuje, výsledkom čoho môže byť, že už v tej dobe, v októbri 1993, niektoré osoby hovorili o vzniku republiky v januári 1993, v lepšom prípade o vzniku samostatnej republiky v januári 1993, i keď pre takýto záver, zdá sa mi, že nemali oporu v ústavnom zákone, možno to bol iba prejav priania, alebo dojmov vychádzajúcich zo zložitého „zápasu“ o štátnu samostatnosť, alebo prejav neujasnenosti pojmov, rôzneho výkladu nejakých udalostí a podobne. Neznamená toto ale, že je ono historicky reálnym, že vychádza z faktov, ktoré si môžeme zistiť v znení v čase skôr platných a účinných predpisov.

Po piate. § 1 písmeno a/ zákona č. 241/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov platí i dnes. Ako som uviedol, myslím si, že jeho obsah je v rozpore nielen s historickou realitou, ale i v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, že „nepriamo“ tu zavádza akoby historickú skutočnosť, že Slovenská republika vznikla nejakého prvého januára s tým, že niektorí si to môžu dať do vzťahu so zánikom federálneho československého štátu a teda vznikom štátnej samostatnosti Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993 a odvodiť si z toho 1. január 1993 ako vznik Slovenskej republiky, ktorý opakujem, zavádza tu tento zákon, nikde inde som nenašiel predpis, ktorý by upravoval to, že 1. januára vzniká nový štát ako taký. Niektorí by si mohli povedať, že sa v niečom zmenil charakter štátu, tak to zároveň znamená čosi nové, že je to nový štát. Ale podľa mňa nie je novým v zmysle, že by vznikol, ale skôr že pokračuje jeho existencia v nejakom obsahu novej kvalite.

Po šieste. Myslím na základe súčasných poznatkov, ktoré mám, že ak je snaha o to, aby obsah právnych predpisov vychádzal z reality, malo by sa prehodnotiť súčasné znenie § 1 písmeno a/ zákona č. 241/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a zvážiť, či by tým sviatkom dňa 1. januára nemalo byť to, k čomu tu podľa mňa historicky došlo, to jest vznik štátnej samostatnosti Slovenskej republiky. Vykonať zmenu sú pochopiteľne oprávnené Národná rada Slovenskej republiky, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Takže ako to je? Akú historickú udalosť si pripomíname počas sviatku dňa 1. januára, alebo by sme si mali pripomínať? A kedy teda vznikla dnešná, z historického hľadiska v poradí druhá Slovenská republika?

Barbina ma blokla na FB?

29.12.2021

Milí spoluobčania. Tento môj príspevok prosím berte ako oddychové čítanie na zamyslenie. Nemám v úmysle sa tu siahodlho rozpisovať o mnou vnímaných defektoch na úrovni súčasnej politickej moci a jej predstaviteľov, známej tiež ako „slušnovláda“ a „slušnodemokrati“, ktorú ja radšej nazývam „dysgenická totalitná [...]

Odstávka spaľovne ZEVO OLO 8. časť

05.09.2020

V mojom článku nazvanom „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť/ z 26-09-2016 som uviedol i to, že osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT, za v súčasnosti ten najvhodnejší spôsob likvidácie a uviedol som [...]

Odstávka spaľovne OLO 7. časť

10.02.2020

V mojom článku nazvanom „Odstávka spaľovne OLO“ /1. časť/ z 26-09-2016 som uviedol i to, že osobne považujem likvidáciu zvyškových zmesových komunálnych odpadov, to jest toho, čo zostane po vyseparovaní recyklovateľných zložiek, ich energetickým zhodnotením v spaľovni s technológiou BAT, za v súčasnosti ten najvhodnejší spôsob likvidácie a uviedol som pozitíva [...]

Putin

Rutte: Vyšetrovanie ruskej propagandistickej siete je veľmi znepokojujúce

29.03.2024 12:54

Činnosť proruskej špionážnej siete vyšetruje poľská kontrarozviedka a tiež belgické či české spravodajské služby.

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo silné zemetrasenie, evakuovali školy. Otrasy cítili aj Atény

29.03.2024 11:04, aktualizované: 12:41

Obyvatelia regiónu Olympia hovorili o veľmi silných otrasoch.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 16
Celková čítanosť: 41915x
Priemerná čítanosť článkov: 2620x

Autor blogu

Kategórie